Sliznica nosa neznesiteľne svrbí, oči sú červené a podráždené, soplenie a kýchanie sa takmer nedá zastaviť. To sú prejavy alergie na peľ, ktorú má človek väčšinou od detstva ale sú prípady, kedy sa prvýkrát prejaví aj u dospelého človeka. Je to prehnaná reakcia imunitného systému. Telo sa snaží ochrániť pred látkami, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé. Dôsledkom obrany sú práve spomínané nepríjemné symptómy.
Výrazné aprílové oteplenie so sebou prinieslo ďalšie rozšírenie druhového spektra peľu v ovzduší. Vplyvom na toto ročné obdobie, vysokých denných teplôt veľmi rýchlo rozkvitajú ďalšie stromy a kry. V horských polohách, kde bola vysoká snehová prikrývka, ešte stále kvitne lieska a jelša. „Peľ, ktorý je distribuovaný vetrom spôsobuje, že v ovzduší stredného a severného Slovenska sa ešte stále vyskytovali vysoké koncentrácie peľu jelše a liesky, hoci v danom regióne už dokvitla. Zároveň už v nižších polohách rozkvitla breza a v ovzduší dochádza ku kumulácii peľu rôznych alergologicky významných druhov, čo sa výraznejšie odzrkadlí aj na zdravotnom stave alergikov“, uviedla RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálnej úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v Slovenskej republike. Dodala, že peľová sezóna brezy sa tento rok prudko rozbieha. Peľ drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité bude dosahovať alergologicky významné hladiny najmä na strednom a severnom Slovensku, poklesnú však denné koncentrácie peľu topoľa.
Okrem uvedených druhov, sa v ovzduší vyskytoval peľ hrabu, vŕby, jaseňa, javora a brestu. V najbližších dňoch sa vyskytne aj peľ dubov. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a ich denné koncentrácie pomaly narastajú. Podľa RNDr. Lafférsovej budú nasledujúce týždne pre alergikov veľmi nepríjemné, hlavne počas veterných či bezzrážkových dní.
Čo čaká alergikov v nasledujúcich mesiacoch?
Máj – okrem lásky času je to aj mesiac, kedy sú hlavnými alergénmi tráva, paradajky, baklažán, paprika, sója a šošovica. Môže dochádzať aj k skríženým reakciám topoľa, vŕby, skorocelu, agátu, bazy a štiav.
Jún – pšenica, kukurica, ryža, jačmeň, tráva, agát a lipa.
Júl – najviac potrápia alergikov palina, zlatobyľ, slnečnica či čakanka. Klesá už množstvo peľu a trávy. Vyskytnúť sa môžu rôzne alergie na zeleninu.
August – maximálnu sezónu má palina a výrazne stúpa hladina peľu ambrózie.
September – najvyššiu alergénovú hladinu má stále ambrózia a vyskytujú sa reakcie po konzumácií koreňovej zeleniny, ananásu, avokáda, jabĺk, zemiakov, pšenice či ryže. Uškodiť môžu aj koreniny ako aníz, oregano, fenikel, bazalka, rozmarín, tymian, karí, čierne a zelené korenie alebo z byliniek mäta a šalvia.
Október – vedúce alergény sú huby a do ovzdušia sa dostávajú spóry húb a plesní, ktoré sú častou príčinou respiračných alergických reakcií.
November – v zimnom období sú najčastejšou príčinou alergických reakcií rôzne druhy orechov, semienok, mliečnych produktov a živočíchov.
December – hlavným alergénom sú roztoče, ktoré sa začínajú množiť vo vykurovacom období.
