Speleo Brezno je jedna z najstarších speleologických skupín na Slovensku. Hlavným poslaním tohto občianskeho združenia je objavovať, dokumentovať a chrániť krasové javy. Členovia klubu sa okrem povrchového výskumu dostávajú aj hlboko pod zem, kde bežný smrteľník nemá prístup. Vykonávajú rôzne odborné úlohy a svoje poznatky zaznamenávajú pre budúce generácie.
Odhaduje sa, že na Slovensku je približne sedemtisíc jaskýň. Celkovo je pre verejnosť sprístupnených trinásť, pričom najznámejšou je Demänovská jaskyňa slobody, situovaná v severnej časti Nízkych Tatier.
„V počte jaskýň sme svetová veľmoc. Prakticky na každom kúsku našej krajiny sa pod zemou ukrývajú zaujímavé zákutia. Mnohé z nich sú objavené, ďalšie stále skúmajú odborníci a o iných dodnes nevieme,“ hovorí Ľubomír Múka, predseda Speleo Brezno, ktorý je zároveň zamestnancom podbrezovských železiarní.
Pýcha regiónu
Samotné Horehronie patrí medzi lokality s najväčším výskytom podzemných priestorov. Súčasťou významného prírodného dedičstva je Bystrianska jaskyňa, ktorú vyhľadávajú domáci i zahraniční návštevníci. Zároveň je cieľom výskumu jaskyniarov a zimoviskom viacerých druhov netopierov. Je pozoruhodná skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ale aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.
V uplynulom roku sme si pripomenuli sto rokov od jej objavenia, hoci prvotné zmienky siahajú do oveľa dávnejšej histórie. Už na konci 18. storočia hovorili obyvatelia Mýta o miznúcom potoku. Na povrchu sa voda znovu objavovala až vo Valaskej, kde poháňala mlyn.
Oficiálne výskumy sa však začali až v spomínanom roku 1923, keď do nej vstúpili Jozef Kováčik a Ernest Lauber. Odvtedy prešla historickým vývojom, mnohými výskumami a dnes patrí medzi vyhľadávané ciele turistov.
Éra objavovania jaskýň
Prvú polovicu minulého storočia možno nazvať aj érou objavovania jaskýň. V 20-tych rokoch zažívalo jaskyniarstvo najväčší rozmach. Objavená bola, napríklad, jaskyňa Domica či Jaskyňa Driny. O tajomné podzemné priestory sa v tom čase zaujímala aj vtedajšia inteligencia.
Situácia s objavením Bystrianskej jaskyne nabrala rýchly spád práve v tomto období. „Vyššia vrstva túžila urobiť niečo pre turistický ruch v regióne. Hľadali sa prostriedky, aby mohli jaskyňu v obci Bystrá prebádať a sprístupniť verejnosti. Najskôr bola objavená tzv. Stará jaskyňa a kúsok ďalej aj časť zvaná Peklo. Pomenovanie dostala na základe výparov, ktoré sa tiahli zo zeme. Až v roku 1968 bola oficiálne sprístupnená verejnosti,“ nazrel stručne do minulosti predseda Speleo Brezno. O podrobnej histórii Bystrianskej jaskyne píšu aj autori Spravodaja Slovenskej speleologickej spoločnosti (v čísle 3/2023).
S Bystrianskou jaskyňou sa spájajú tiež viaceré príbehy. Zaujímavosťou je, že ju využívali na úkryt počas druhej svetovej vojny rôzne skupiny obyvateľstva. Jaskyňa bola postupne znárodnená a dnes patrí pod Správu slovenských jaskýň.
Významné zimovisko netopierov
Bystrianska jaskyňa je stále pod „drobnohľadom“ výskumníkov. V súčasnosti v nej prebieha mapovanie terénu.
„Snažíme sa vytypovať, kde by bolo možné objaviť nové priestory. Navyše je v nej realizovaný výskum a odborníci monitorujú výskyt netopierov, keďže práve táto jaskyňa je ich významným zimoviskom,“ doplnil Ľ. Múka a pokračoval: „My jaskyniari realizujeme výskum nielen z dôvodu, že nás to zaujíma, ale najmä kvôli ochrane prírody. Jaskyne totiž patria do najvyššieho stupňa ochrany, preto je aj vstup do nich zakázaný. Ak chceme objavovať, musíme si vybaviť povolenia. Ide o vzácne dedičstvo, ktoré túžime zachovať i pre ďalšie generácie.“
Jaskyniarsky týždeň
Storočnica Bystrianskej jaskyne je významným míľnikom v rámci jej existencie, hoci jej vznik má pôvod v pradávnej minulosti. Pri príležitosti jubilea zorganizovali členovia Speleo Brezno Jaskyniarsky týždeň, na ktorý finančne prispela aj Nadácia Železiarne Podbrezová. Uskutočnil sa ešte v minulom roku.
„Každý rok ho organizuje iná skupina jaskyniarov. Podujatie slúži na spoznávanie ešte neobjavených lokalít. Zároveň sa navzájom zoznamujeme s inými jaskyniarmi, vymieňame si skúsenosti a bádame. Venujeme sa širokému spektru úloh, výkopovým prácam a s našou činnosťou oboznamujeme všetkých, ktorých podzemný svet zaujíma,“ doplnil Ľ. Múka a v závere dodal: „Jaskyne sú fenoménom a okrem iného aj zdrojom pitnej vody. Len pre zaujímavosť, najväčšou zásobárňou vody je Muránska planina. Aj tu prebiehajú rôzne výskumy, pretože svet pod našimi nohami ukrýva mnohé tajomstvá.“
Bystrianska jaskyňa sa teší obľube speleológov i turistov. Návšteva tejto prírodnej pamiatky prináša so sebou zážitok a možno i otázky na tému vzniku podzemného sveta, ktorý je aj vďaka jaskyniarom aspoň z časti prebádaný.
