Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Stredoveká kaplnka na hrade Ľupča je unikátom, pretože sa zaraďuje medzi dve celistvo zachované renesančné kaplnky nachádzajúce sa na území Slovenska. Vďaka jej mimoriadnej kultúrnej hodnote, ale aj kvalitne odvedenej reštaurátorskej práci, Ministerstvo kultúry SR v súťaži Kultúrna pamiatka roka 2008 udelilo Železiarňam Podbrezová a.s. cenu Fénix.
Reštaurovanie kaplnky
Komplexnej obnove predchádzal rozsiahly reštaurátorský výskum interiérov a časti exteriéru. Reštaurovanie kaplnky bolo realizované v rokoch 2008 až 2009. Počas prác bola pod vrstvami mladších náterov a omietok nájdená výtvarná výzdoba. Nástenné maľby boli po očistení a upevnení vyretušované, aby sa dosiahol jednotný, nerušený výtvarný celok. V priestore takzvanej sakristie každého očarí dekoratívny strop zo stromov, ktorých výrub bol datovaný do rokov 1480 až 1489. Pomocou drevených schodov, ktoré boli počas reštaurovania tiež obnovené, sa vystupuje do podkrovia a na chórus kaplnky.
Z histórie hradnej kaplnky
Najstaršie známe písomné zmienky o kaplnke spadajú až do 17. storočia, avšak je veľmi pravdepodobné, že jej vznik možno datovať do neskorého stredoveku tak, ako pri väčšine kaplniek na hradoch z územia Slovenska. Prvá väčšia prestavba Ľupčianskeho hradu, v poslednej tretine 15. storočia za vlády Mateja Korvína, sledovala posilnenie jeho obrannej funkcie a zároveň zohľadňovala náročnejšie dobové požiadavky na väčší luxus i na pohodlné, v tej dobe neodmysliteľné praktizovanie náboženského života. S určitosťou vieme potvrdiť, že priestor hradnej kaplnky je starší. Potvrdzuje to nález rytého rodového erbu Dóciovcov (Dóczy) v omietke a datovanie trámového stropu. Vybudovanie, respektíve prestavbu hradnej kaplnky, pripisujeme až Gašparovi Tribelovi, významnému šíriteľovi evanjelického vierovyznania. Okrem písomných zmienok dokladajú prepojenie Tribela s kaplnkou aj vyobrazenia jeho erbov, medzi ktorými je umiestnený latinský žalm evokujúci udalosti tesne po obliehaní hradu bočkajovskými oddielmi v roku 1605.
Inventár Ľupčianskej kaplnky
Kanonické vizitácie podrobne opisujú niekdajšie vybavenie hradnej kaplnky. Hlavnú časť zariadenia tvoril oltár Krista Pána, Pavla a Apolla. Jednotliví majitelia hradu kaplnku postupne doplňovali o ďalšie sakrálne predmety. Výnimočným dielom bol obraz Umučenie sv. Šebastiána či kazateľnica. Súčasťou zariadenia boli drevené modlitebné lavice a menšie sakrálne predmety. V roku 1825 sa v jej vybavení spomínal menší organ, čo potvrdili aj nálezy počas reštaurovania. Pôvodný oltár s novým oltárnym obrazom bol súčasťou interiéru hradnej kaplnky až do polovice 20. storočia, keď bola kaplnka po vyše 300 rokoch zrušená. Našťastie, nedošlo k zničeniu unikátnych pamiatok a kompletný drevený oltár sa dostal do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Tento rok bol slávnostne prinavrátený na svoje pôvodné miesto na Ľupčianskom hrade.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
