Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Rok 2015 bol v rámci pamiatkovej ochrany hradu Ľupča zlomovým, pretože sa realizovala doposiaľ najrozsiahlejšia obnova najstarších častí hradu, ktoré majú výraznú pamiatkovú a historickú hodnotu aj v celoslovenskom kontexte.
Donjon
V priestore horného nádvoria je situovaná najstaršia dochovaná časť hradu, ktorá má jasne identifikovateľnú architektúru donjonového charakteru. Súčasťou obnovy horného nádvoria bolo prinavrátiť tejto časti primárnu výzdobu jej fasády, zreštaurovať kamenné časti a obnoviť dvere i okná na základe nálezov.
Súčasný donjon predstavuje trojpodlažnú vežu, vybudovanú z lomového kameňa so štvorcovým pôdorysom. Je to veža s jedinou miestnosťou na každom poschodí, pričom vnútorný rozmer každej je približne štyri krát štyri metre. Spodný, polosuterénny priestor, sa z časti opiera o hradné bralo a je v ňom situovaná pôvodná cisterna. V minulosti sa tu zachytávala dažďová voda, ktorá slúžila ako zásobáreň pitnej vody.
Najstaršie opevnenie
V rámci obnovy bol v strednej časti horného nádvoria položený pás dlažby z plochého lomového kameňa (vápenca), ktorý je výrazne odlišný od okolitej červenej ryolitovej dlažby. Touto formou boli prezentované výsledky archeologického výskumu.
Výskumom bola totiž objavená masívna 140-centimetrová hradba, ktorá, podľa zistení, prechádzala celou dĺžkou súčasného nádvoria, a to v jeho centrálnej časti. Čiastočne sa prispôsobovala šošovkovitému tvaru nádvoria a centrálnej hradnej stavbe, ktorá bola daná tvarom hradného brala. To bolo, pravdepodobne, určujúce aj pri výstavbe odkrytého staršieho muriva. Významným prínosom bolo zistenie pôvodnej bránky – vstupu a schodiska do vnútorného hradu, povedľa centrálnej veže. Ide tu bezpochyby o obvodovú hradbu pôvodného hradu, stojaceho na návrší, ktorý z časti zanikol po zemetrasení v roku 1443.
Arkádová chodba
Všetky vstupy miestností dvoch nadzemných podlaží horného hradu Ľupča sú orientované smerom k hornému nádvoriu. Vstupy ústia do priestoru arkádovej chodby, ktorá zaberá úroveň týchto podlaží. Je zjavné, že chodba bola budovaná vo viacerých etapách, čo sa prejavuje aj na jej architektonických detailoch.
Na základe návrhu ochrany, obnovy a prezentácie tejto časti hradu, boli na úrovni prvého podlažia arkádové chodby uvoľnené od sekundárnych zámuroviek a zasklenia. Zábradlia arkád na druhom podlaží boli ponechané bez zasklenia, ale existujúce betónové krycie dosky budú nahradené kamenným materiálom podľa rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu.
Reštaurovaná bola aj plošná výzdoba arkádových chodieb. Bolo zistené, že výzdoba má charakter zrkadlových (opakujúcich) plôch. Zrkadlá sú pravouhlé so štvorkruhovými výsekmi v rohoch. Na arkádovom oblúku zrkadla sledujú tvar zaklenutia. Sú vytvorené prifarbenou omietkou so štruktúrou, deliace pásy a pasparty sú pretreté náterom bielej farby. V prízemnej časti arkád výzdoba nebola zistená.
Obnova tejto časti hradu odstránila sekundárne novodobé zásahy z polovice, a po zreštaurovaní fasád chodba poskytla hornému nádvoriu výraz z konca 18. storočia.
