Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Pôvodné drevené schodisko vedúce do Tribelovej schodiskovej veže zaniklo po požiari v roku 1860. S odstupom času bolo znovu postavené náhradné drevené. K výstavbe murovaného objektu schodiska došlo až v roku 1890 v neogotickom slohu.
Drevené a neskôr aj murované neogotické schodisko bolo vstavané do pomerne úzkeho priestoru medzi historicky starší múr juhovýchodnej hradby a hradné bralo. Interiér vstupnej haly bol pôvodne osvetlený tromi okennými otvormi. Dnes halu osvetľujú iba dve okná. Juhovýchodný okenný otvor, v súvislosti s prístavbou Gizelinho domu, zanikol.
Podlaha v interiéri bola pri mladšej prístavbe Gizelinho domu sekundárne rozdelená do dvoch úrovní, navzájom prepojených menším schodiskom. Nižšia úroveň podlahy je v úrovni terénu dolného nádvoria, vyššia podlaha je v úrovni druhého nadzemného podlažia Gizelinho domu. Obidva objekty boli v spoločnom múre bývalých hradieb navzájom prepojené sekundárne prerazeným dverným otvorom. Stupne zatočeného schodiska, ktoré viedli z dolnej úrovne podlahy haly do horných priestorov druhého nadzemného podlažia, boli, pravdepodobne, v druhej polovici 20. storočia odstránené a v hale boli vytvorené toalety.
Pohľad bol deprimujúci
Dožité a poškodené boli zariadenia, umývadlá, záchody, nepretržite presakujúca voda z mrazu potrhaných vodovodných potrubí, upchatá kanalizácia, plesnivé steny, zápach. Nad všetkým sa vznášala neogotická krížová klenba. S odstupom času možno tento priestor jednoznačne označiť za jeden z najviac poškodených a zdevastovaných interiérov v rámci celého hradu.
Pri obnove interiéru haly bola uplatnená rovnaká metodika prezentácie stavebno-historického vývoja ako v priľahlých interiéroch Gizelinho domu. Časť hradného múru, ktorý tvorí stenu schodiska, bola prezentovaná v jeho pôvodnej, pre exteriér vytvorenej úprave s hrubšie spracovanou omietkou. Ostatné práce mali prevažne remeselný charakter.
Realizovaná bola celková rekonštrukcia pôvodnej funkčnosti priestoru haly. Bolo v nej znovu vytvorené schodisko vedúce do horného (druhého nadzemného) podlažia neogotickej schodiskovej haly s chodbou. Interiér bol nanovo vymaľovaný v pôvodnej bielej farbe. Kompletne reštaurované boli pôvodné rozmerné vstupné dvojkrídlové dvere, vrátane dobových kovaní závesov a zámku.
Menšia hala s mohutnými piliermi
Predsieň tejto haly bola prerazením nového dverného otvoru pri výstavbe Gizelinho domu sekundárne prepojená s jej tretím nadzemným podlažím. V stene predsiene je pôvodný dverný otvor s východom na úzky chodník, nachádzajúci sa v severovýchodnej časti na skale hradného brala, ktorého funkcia v súčasnosti už zanikla.
Predsieň je od chodby a schodiska oddelená dvoma okrúhlymi piliermi s lomenými oblúkmi dvoch polí neogotickej klenby. Tretie, severné pole klenby, je súčasťou zalomenej steny predsiene. Oblúky sú po okraji ozdobené štukovými plastickými kvádrami s klenákmi vo vrchole. Medzi obidvoma piliermi začínajú stupne schodiska. Piliere majú jednoduchú pätku v tvare valca.
Driek piliera tvorí valec, ktorý je o niečo užší ako pätka. Širšie hlavice sú dookola ozdobené štylizovaným rastlinným ornamentom. Z oboch strán, dolnej i hornej, sú orámované zaoblenými plastickými prstencami. Pätky, drieky a hlavice pilierov boli v minulosti často mechanicky poškodzované, neodborne opravované a viackrát pretreté nátermi olejových farieb. V dôsledku takýchto opráv došlo k tvarovej deformácii v poškodených častiach detailov a aj k farebnej zmene, predovšetkým na výzdobe hlavíc. Reštaurovaním boli z pilierov odstránené všetky sekundárne nánosy opráv a bol im prinavrátený pôvodný tvar a farebný výraz.
Pri obnove a reštaurovaní na druhom nadzemnom podlaží neogotického schodiska taktiež prevažovali remeselné práce, súvisiace s opravou poškodených omietok na stenách a klenbách. Zároveň bola interiéru vrátená pôvodná farebná úprava v podobe kombinácie bielych plôch stien so svetlookrovými detailmi pilierov, klenákov a ostatných plastických architektonických detailov. Horná časť schodiska je ukončená dverným otvorom v tvare lomeného oblúka s dvojkrídlovými dverami, pochádzajúcimi z obdobia jeho výstavby. Týmto dverným otvorom sa vchádza do interiéru prístavby historicky staršej Tribelovej schodiskovej veže.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
