Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Pri výstavbe Gizelinho domu bol do koncepcie jeho budúcej náplne zahrnutý a využitý už existujúci historicky starší objekt východnej polkruhovej bašty. Bašta, ako to doložil reštaurátorský sondážny výskum, mala pôvodne len jednoduchú úpravu fasády hrubo spracovanou omietkou, ktorá zodpovedala jej pôvodnému účelu – obranným potrebám. Z dôvodu vizuálneho zjednotenia fasád zo slohovo vzdialených období sa architektúra bašty prispôsobila novej architektúre. Z predpokladaného väčšieho počtu strieľní, ktorými bola bašta pôvodne vybavená, sa zachovala len jedna. Nachádza sa v polohe zaoblenia steny v úrovni prvého nadzemného podlažia. Objavila sa v priebehu reštaurovania interiéru bašty.
Dobrý stav omietok
Zjednotenie fasád oboch objektov bolo realizované rovnakým omietnutím stien, prepojením profilovanej kordónovej rímsy medzi druhým a tretím nadzemným podlažím a profilovanej tehlovej korunnej rímsy Gizelinho domu, ktoré pokračujú na upravenú fasádu bašty. Novovytvorené okenné otvory boli v období prestavby upravené tak, aby sa tvarom a aj rozmermi mierne odlišovali od obdĺžnikových okenných otvorov na Gizelinom dome. Dôvodom odlíšenia mohli byť aj menšie rozmery, prípadne už daný zaoblený tvar bašty, ktorý, akoby sa odrážal v tvare novovytvorených okenných otvorov, ukončených poloblúkom (horný rad) a segmentom oblúka (dolný rad). Možno predpokladať, že bolo zámerom staviteľa dať takýmto spôsobom najavo rozdielny historický pôvod zlúčených stavieb. Obidva objekty boli, navyše, odlíšené aj farebnou úpravou, po spojení však vytvorili harmonický celok.
Omietky na uvedených fasádach sa zachovali v pomerne dobrom stave. V priebehu používania však dochádzalo k ich viacerým mechanickým a iným poškodeniam, predovšetkým v nižších partiách stien a vplyvom počasia zas na vyššie položených častiach a detailoch architektúry. V priebehu dlhodobej existencie objektu boli poškodenia fasád tiež viackrát lokálne opravované omietnutím a následne pretreté. Takto postupne došlo k zmene oproti pôvodnej farebnosti a celkovému výrazu povrchu fasád.
Počas reštaurovania boli zo stien fasád odstránené všetky sekundárne opravy. Na omietkach boli opravené povrchové poškodenia a chýbajúce časti omietok a štukových detailov boli analogicky doplnené. Pôvodná farebnosť sa na omietke novej časti Gizelinho domu zachovala už len torzovito. Z tohto dôvodu bola realizovaná jej rekonštrukcia – kombinácia svetlosivých plôch stien, bielych lemov dverných a okenných otvorov a tehlovo červenej farebnosti korunnej rímsy s bielymi linkami škár. Uplatnil sa technologický spôsob nepravidelne roztretého krycieho náteru s využitím jemnej fľakatosti a patiny. Farebnosť stien teraz nepôsobí plošne tvrdo ani novo. Rekonštrukcia farebnosti na fasáde bašty bola realizovaná len v bielom odtieni. Plasticky predstúpené tehlové segmentové rímsy nad oblúkmi okenných otvorov sú v tehlovočervenom odtieni s bielymi linkami škár, čo výrazne zjednocuje obe časti budovy.
Dôraz kladený na obnovu nárožného kvádrovania
Tribelova schodisková veža bola pristavaná k severovýchodnej stene Rubigallovej veže a hradnému múru. Výsledky výskumu definovali jednotlivé vývojové fázy a úpravy povrchu architektúry a tiež stien jej fasád bielymi nátermi. Na pôvodnom severovýchodnom nároží Tribelovej schodiskovej veže, ktoré splynulo s mladšími prístavbami do jednej plochy, bola pod vrstvami mladších omietok objavená pôvodná úprava zaniknutého nárožia, maľovaného sivobielym listovým kvádrovaním. Rozvrhnutie kvádrovania bolo vyrytím vyznačené do ešte vlhkej pôvodnej omietky.
Tento nález ovplyvnil metodiku úpravy stien. Vzhľadom na malý rozsah a nízku kvalitu zachovania bolo rozhodnuté originál konzervovať a ochrániť ho pred poveternostnými vplyvmi novým omietnutím. Následne bola na novej vrstve omietky realizovaná jeho tvarová a farebná rekonštrukcia. Z uvedených fasád boli postupne odstránené najmladšie opravy. Poškodené miesta boli opravené a steny celoplošne omietnuté novou vrstvou omietky s príbuznou frakciou plniva aj napodobnením spracovania omietky na povrchu, ako to bolo v origináli. Nakoniec boli steny natreté bielym náterom. V mieste nálezu dnes už zaniknutého nárožia veže bola realizovaná rekonštrukcia maliarskej výzdoby listového kvádrovania.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
