Cifranič: Mužstvo je stavané na ofenzívny futbal

Vladimírovi Cifraničovi (vľavo) pomáha v novom prostredí najmä jeho asistent Štefan Markulík. Kam privedú Podbrezovú v novej sezóne? Foto: FK ŽPV čase redakčnej uzávierky predošlého vydania novín Podbrezovan predstavilo vedenie futbalového klubu FK Železiarne Podbrezová meno nového hlavného trénera. Po nečakanom konci Romana Skuhravého zasadol na lavičku železiarov Vladimír Cifranič. Ten naposledy pôsobil v Pohroní, ale Podbrezová pre neho rozhodne nie je neznáma stanica. V našom klube totiž účinkoval už v roku 2020, takže sa vracia do starého známeho prostredia. Zmluvu podpísal na dva roky.

Krátko pred štartom novej sezóny sme sa so 49-ročným kormidelníkom porozprávali na viaceré témy.

Na trénerskú stoličku v Podbrezovej ste zasadli počas letnej prípravy. Dá sa teda povedať, že ste naskočili do rozbehnutého vlaku. Aké sú zatiaľ vaše dojmy?

– Prvé dojmy sú veľmi dobré. Keďže som v Podbrezovej už pôsobil, prostredie mi je známe. Samozrejme, klub sa za štyri roky posunul vo všetkých oblastiach – či už ide o tréningové procesy, zázemie alebo celkovú infraštruktúru. Som rád, že tu môžem opäť pôsobiť.

Leto je charakteristické hráčskymi zmenami v jednotlivých kluboch. V Podbrezovej je aktuálne prestupové obdobie dosť turbulentné. Ako ho vnímate?

– Situácia s príchodmi a odchodmi hráčov je charakteristická pre každý klub na Slovensku. Aj v Podbrezovej to berieme ako fakt. Niektorí hráči odišli, no namiesto nich prišli noví. Myslím si, že pracujeme s kádrom, ktorý je na sezónu dobre vyskladaný. Pre mňa osobne boli predošlé dní zložitejšie z dôvodu, že som prišiel počas rozbehnutej prípravy. Ale realizačný tím, ktorý zostal pokope, je veľmi dobre nastavený a pomohol mi, aby som sa rýchlo adaptoval.

Ako ste vnímali situáciu, ktorá nastala okolo vášho príchodu na Horehronie?

– Celá situácia bola pre mňa rýchla a prekvapujúca. Vstúpil som do projektu, ktorý tu je nastavený tri roky bývalým trénerom. Samozrejme, aj ja sa potrebujem trošku zorientovať a pochopiť rôzne veci. Napríklad, tréningový proces je dosť odlišný v porovnaní s inými tímami v lige. Avšak systém, ktorý chceme hrať, je podobný ako v klube, kde som naposledy pôsobil. Mám okolo seba realizačný tím a najmä asistenta Štefana Markulíka, ktorý mi veľmi pomáha. Dúfam, že sa čím skôr dostaneme na jednu vlnu a budeme dobre fungovať.

Čo chcete ako tréner mužstvu odovzdať?

– Nikdy som nebol zástancom defenzívneho futbalu. Keď som v Podbrezovej pôsobil prvýkrát, snažili sme hrať ofenzívne a rovnako tomu bolo aj v iných kluboch, kde som pôsobil. Samozrejme, to ešte neznamená, že vždy vám to prinesie výsledky a budete stále vyhrávať. Ale určite by som nič nechcel meniť na spôsobe hry a na tom, čo tu bolo zaužívané. Podbrezovské mužstvo je totiž stavané na ofenzívny futbal. Určite sa budem snažiť pokračovať v nastolenom trende a zároveň chcem ponúknuť svoje videnie, ktoré ale nenaruší systém. Naopak, želám si, aby moje poznatky pomohli k tomu, aby sme boli ešte lepší.

Aký pocit máte zo súčasného mužstva?

– Myslím si, že atmosféra v kolektíve je veľmi dobrá. Chalani sú pracovití, hoci niektorí potrebujú ešte trošku času, aby presne pochopili, čo sa od nich očakáva. Sú snaživí, tréningový proces funguje bez problémov, rovnako tak prístup a nasadenie. Prišli k nám i skúsení hráči, ktorí už majú niečo odohrané.

Popri nich máme v kádri mladých a veľmi talentovaných chlapcov, ktorí vedia mužstvu dodať mladícku energiu a elán. Takže kolektív je namixovaný dobre a rozhodne môže byť úspešný. Všetci sme sa už na ligu tešili. Ja osobne som nachvíľu vypadol z prvoligového diania, ale som rád, že som späť. Navyše, Podbrezová je mužstvo, ktoré má ambície. Teším sa, že sa ich všetci spoločne pokúsime napĺňať.

Rozprávame sa o hernom prejave, ale čo konkrétne ambície? Kde by ste chceli vidieť Podbrezovú na konci ročníka?

– Takmer každé mužstvo z ligy túži hrať v prvej šestke a aj my sa o ňu pobijeme. Chceme hrať futbal, ktorý nám zabezpečí dobré výsledky, vďaka ktorým budeme v prvej polovici tabuľky. Ako sa hovorí, lopta je guľatá a stať sa môže všetko. Cieľ však máme a musíme sa ho pokúsiť naplniť.