Podbrezovské železiarne sú neodmysliteľnou súčasťou jeho života už štyridsať rokov. Dňa 2. augusta 1982, ako úspešný absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, rodák z Poltára nastúpil do pracovného pomeru vo vtedajších Švermových železiarňach. Ako všetci tí, ktorí sa v Podbrezovej vypracovali na úspešných manažérov, v duchu firemnej tradície niekoľko rokov získaval poznatky a skúsenosti na nižších postoch riadenia.
Marian Kurčík bol 1. apríla roku 1990 menovaný do funkcie vedúceho odboru ekonomického plánovania. Bolo to vo veľmi zložitom období transformácie celej spoločnosti na trhovú ekonomiku. Začínali sa prípravy na kupónovú privatizáciu. Aj napriek tomu, že s niečím podobným nemal nikto žiadne skúsenosti, vedenie spoločnosti vyhodnotilo situáciu a rozhodlo, že to bude jediné východisko ako zachrániť fabriku pred hroziacim predajom. Nielen na príprave privatizačného projektu, ale aj na ďalších krokoch súvisiacich s prechodom na akciovú spoločnosť aktívne pracoval Marian Kurčík so svojím tímom.
Rok 1992 bol pre podbrezovskú fabriku zlomovým. Vznikla akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová. Marian Kurčík tvoril súčasť jej vedenia a 1. apríla 1993 bol menovaný na post ekonomického riaditeľa.
Spravovať financie v čase hľadania nových trhov a pribúdajúcich obchodných partnerov s platobnou neschopnosťou nebolo vôbec jednoduché. Bolo to pre spoločnosť náročné a odrazilo sa to aj na zápornom výsledku hospodárenia.
Zvrat nastal až po mimoriadnom valnom zhromaždení, ktorého podstatou bol nový model riadenia spoločnosti. Spočíval v tom, že výkonní riaditelia sa zároveň stali členmi predstavenstva. Konalo sa 11. apríla 1994 a v tento deň bolo zvolené predstavenstvo, ktorého predsedom sa stal generálny riaditeľ Vladimír Soták a členom aj ekonomický riaditeľ Marian Kurčík. Predstavenstvo ŽP a.s. schválilo revitalizačný program a už koncom roka sa potvrdila správnosť tohto rozhodnutia. V roku 1995 odštartovali v železiarňach roky prosperity. Spravovať financie v čase zavádzania účtovej a daňovej sústavy, približujúcej sa európskym štandardom, nebolo jednoduché.
Od roku 2002 je Marian Kurčík v pozícii podpredsedu Predstavenstva ŽP a.s. Nasledovali roky úspechov, vzápätí sa však vyskytli aj náročnejšie časy. Rok 2008 bol poznačený obrovskou finančnou krízou, ktorej následkom bola hospodárska kríza. Pre podbrezovské železiarne je charakteristické, že v každom dejinnom období to bol práve schopný manažment, ktorý dokázal zvrátiť krízovú situáciu. Vedenie podbrezovských železiarní predvídalo v značnom predstihu dopady finančnej a hospodárskej krízy a dokázalo zabezpečiť financovanie na nasledujúce obdobie. Finančná kríza bola náročnou skúškou, v ktorej vedenie podbrezovských železiarní obstálo. Za výnimočný prínos a mimoriadne výsledky dosiahnuté pri prekonávaní náročných prekážok v oblasti financií bol za rok 2008 Marian Kurčík, ako prvý na Slovensku, ocenený prostredníctvom ankety týždenníka Trend titulom Finančný manažér roku 2008.
Pán riaditeľ, čas ukázal, že na Horehroní sa v deväťdesiatych rokoch zachránila jedine podbrezovská fabrika a všetky ostatné, dovtedy tiež prosperujúce, boli rozpredané a zanikli. Ako si spomínate na to obdobie?
– Deväťdesiate roky spôsobili významné celospoločenské zmeny, ktoré sa premietli do ekonomickej situácie jednotlivých fabrík. Podbrezovské železiarne boli špecifické tým, že sme v tom čase realizovali intenzifikáciu elektrooceliarne s výstavbou 60 tonovej elektrickej oblúkovej pece, so zámerom dosiahnutia uzavretého výrobného cyklu. Ceny materiálov neúmerne rástli, devalvácia meny a ďalšie okolnosti spôsobili, že náklady na túto miliardovú investíciu narástli do astronomických čísel, predstavujúcich sumu 1 miliardu 300 miliónov korún. Východiskom pre nás bol úver od VÚB banky. Výška úrokov postupne narástla na 25 percent a my sme sa výrazne zadlžili. V tom čase prebiehali prípravy na transformáciu spoločnosti na trhovú ekonomiku. Federálna vláda postupne vyberala firmy, ktoré púšťali do kupónovej privatizácie. Podbrezová bola zaradená do druhej vlny. Vzhľadom na skutočnosť, že sme kupónovú privatizáciu chápali ako jedinú formu dlhodobej perspektívy, robili sme všetko pre to, aby nás zaradili do prvej vlny. Napokon sa nám to podarilo. Po prvej vlne získali približne 30 percent akcií investičné fondy, asi 60 percent drobní akcionári a viac ako osem percent Fond národného majetku. Rozpadom východoeurópskych trhov, zrušením zbrojnej výroby, naša spoločnosť stratila značnú časť odbytu. Spolu s vysokou zadlženosťou a rastúcimi úrokmi sme za dva roky vyprodukovali stratu pol miliardy korún. V roku 1994 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého cieľom bol nový model riadenia spoločnosti. Výkonní riaditelia sa stali súbežne členmi predstavenstva. Skupina manažérov odkúpila akcie od Fondu národného majetku a zmena vo vlastníckej štruktúre spôsobila zásadný obrat v hospodárení Železiarní Podbrezová. Prijali sme novú obchodnú filozofiu, vybudovali sieť vlastných obchodných spoločností, rozbehom výroby a revitalizáciou spoločnosti sme dosiahli prvé úspechy v hospodárení už v roku 1995.
Za tridsať rokov existencie akciovej spoločnosti boli roky úspechov a prosperity, ale vyskytli sa aj horšie časy, v ktorých muselo vedenie spoločnosti vynaložiť náročné úsilie a prijať niekedy aj nepopulárne opatrenia na zvrátenie nepriaznivej situácie. Vždy to napokon dobre dopadlo. Čo je podľa vás kľúčom na ceste k úspechu pri riadení takej firmy ako sú Železiarne Podbrezová?
– To všetko bolo možné dosiahnuť len vďaka spoločnej práci manažmentu pod vedením predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Vladimíra Sotáka. Členovia predstavenstva boli zároveň výkonnými riaditeľmi zodpovednými za svoje úseky a takto sa nám podarilo, spoločným úsilím, zo Železiarní Podbrezová vytvoriť prosperujúcu hutnícku firmu, ktorá dnes dokáže obstáť nielen v európskej, ale i v celosvetovej konkurencii. A to nielen vďaka správnemu prístupu vedenia spoločnosti, investíciám na modernizáciu technológie, ale aj vďaka schopnému pracovnému tímu, dostatku skúsených a kvalifikovaných pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia, až po robotnícke profesie. Starostlivosť o zamestnancov je pre nás prioritou. Uvedomujeme si totiž, že zárukou úspechu spoločnosti je spokojný zamestnanec. Železiarne Podbrezová, ako jedna z mála fabrík na Slovensku, majú veľmi silný sociálny program. Nikdy sa nám nestalo, že by sme nevyplatili zamestnancom mzdu v plánovanom termíne a nikdy sa nestalo, aby nebol naplnený niektorý z bodov Kolektívnej zmluvy Železiarní Podbrezová či nadštandardného programu predstavenstva, ktorý zahŕňa sociálne zabezpečenie zamestnancov nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy.
Štyridsať rokov je súčasťou vášho života hutnícka fabrika a nepochybne aj vaším pričinením prosperuje. Nesporne vás to napĺňa spokojnosťou, zároveň však novými výzvami. Prezradíte, aké sú plány predstavenstva do budúcnosti?
– Štyridsať rokov je nepochybne významný úsek v živote každého človeka. Som veľmi rád, že sa mi, v spolupráci s ostatnými kolegami, dostalo cti podieľať sa na vedení tejto spoločnosti. Mám na mysli nielen súčasných, ale aj tých, ktorí už odišli na zaslúžený starobný dôchodok. Naším jediným cieľom bolo, je a bude vynakladať všetko úsilie k dosahovaniu jej prosperity. Dnes sa to prejavuje predovšetkým významnými investíciami do nových technológií, ktoré nám v budúcnosti prinesú zefektívnenie a skvalitnenie výroby a zníženie podielu ľudskej práce. Je to veľmi dôležité aj v takej kritickej dobe, akú žijeme, keď nás výrazne ovplyvňujú vysoké ceny energií, politická nestabilita a z toho vyplývajúca obava z neistej budúcnosti. Naša spoločnosť je dobre pripravená na tlak, ktorý sa v spoločnosti stupňuje na ekologickú výrobu, zníženie uhlíkovej stopy, na bezodpadové hospodárenie, ale aj na vysokú kvalitu a celý servis pri dodávkach našich výrobkov takmer do celého sveta.
