Železiarne Podbrezová vlastnia hrad Ľupča už šestnásty rok. Za ten čas prešiel nielen vonkajšou a vnútornou rekonštrukciou, ktorá mu prinavrátila noblesu, ale realizovali sa tam aj viaceré archeologické a historické výskumy, počas ktorých sa podarilo zozbierať nové poznatky o hrade. Práve tie sa stali impulzom k napísaniu publikácie Hrad Ľupča – Klenot Pohronia vo svetle vekov. Kniha bola slávnostne pokrstená lístím z Korvínovej lipy 2. februára 2018, na hrade Ľupča.
V úvode slávnostného príhovoru Vladimír Soták, predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ ŽP povedal: „História Slovenska je oveľa dlhšia ako dvadsaťpäť rokov. Siaha do čias Rakúsko-Uhorska a ešte aj ďalej. Pred sedemsto rokmi tu postavili hrad, ktorý dnes patrí k skvostom Horehronia. Keď sme sa pred rokmi rozhodli kúpiť tento hrad, investovali sme do neho nemalé peniaze a úsilie. Dnes vyzerá veľmi dôstojne a to vďaka ľuďom, ktorí sa oň celý čas starali a starajú dodnes. Hradov ako je hrad Ľupča, je na Slovensku veľmi málo. Kniha o našom hrade je skutočne výnimočná a ja ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na jej zostavení.“
Ďalej pokračoval jeden zo spoluautorov knihy, Oto Tomeček. Stručne predstavil členenie a obsah knihy: „Prvý, kto sa dotkol dejín hradu bol Matej Bel, ktorý v prvej polovici 18. storočia v diele: „Vedomosti o Zvolenskej stolici,“ zaradil dve menšie kapitoly, venujúce sa dejinám hradu. Po ňom ešte vyšlo niekoľko prác od rôznych autorov, no ani jednu nemožno považovať za ucelenú. Táto kniha je prvou komplexnou syntézou histórie hradu. Obsahuje vedomosti a nové informácie, ktoré majú oboznámiť nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť.“ Ďakovnú reč ukončil hradný kastelán Vladimír Homola: „Ja som pod týmto krásnym hradom vyrastal celé detstvo a vďaka Železiarňam Podbrezová tu budú vyrastať aj ďalší. Pri tvorbe knihy sme bádali nielen v slovenských archívoch a múzeách, ale aj v zahraničí – v Prahe, Budapešti a Viedni. Ďakujem Železiarňam Podbrezová za to, že sa o tento hrad starajú, obnovujú a zachraňujú ho už pätnásť rokov, a že stoja aj za zrodom tejto knižnej pamiatky.“
