Vážení spolupracovníci,
v uplynulých dňoch sa členovia vedenia našej spoločnosti stretli s dvomi kandidátmi na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, s Marošom Šefčovičom a Štefanom Harabinom.
Obidvaja kandidáti v minulosti komunikovali s vedením Železiarní Podbrezová vždy, keď sme o to požiadali a ich stanoviská nám pomáhali pri riešení problémov súvisiacich s podnikateľským prostredím v rámci Slovenska a Európskej únie.
Zvyšní kandidáti na funkciu prezidenta Slovenskej republiky nikdy neprejavili záujem o komunikáciu, ale ani z našej strany takéto aktivity neboli vyvíjané.
Vážení spolupracovníci,
dovoľujeme si vám sprostredkovať ich stanoviská ku kandidatúre na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Verím, že väčšina z nás sa zúčastní prvého a zrejme aj druhého kola prezidentských volieb. Slovenská republika potrebuje prezidenta, ktorý na základe životných skúseností dokáže hájiť záujmy Slovenskej republiky navonok a smerom dovnútra dokáže komunikovať so všetkými politickými stranami.
Chcem veriť, že prezident Slovenskej republiky bude aktívne prispievať ku zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a zvyšovaniu životnej úrovne občanov.
JUDr. Maroš Šefčovič, PhD., kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
Pán Šefčovič, prečo ste sa rozhodli kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky?
– Celý život som zastupoval Slovensko a bojoval za jeho záujmy. Vždy som to robil s cieľom, aby bolo Slovensko rešpektované a so sebavedomým hlasom. Chcem byť prezidentom, ktorý posilní sociálny program, budem dôsledne dbať nielen na udržanie, ale aj neustále posilňovanie sociálneho rozmeru spoločnosti, v ktorej žijeme. Trend zlepšovania kvality života občanov musí pokračovať. Ako človek so sociálnym cítením nikdy nepodpíšem zákony, ktoré by zrušili obedy zadarmo, vlaky zadarmo, podporím diskusiu o flexibilnej materskej dovolenke či štartovacom školskom balíčku. Ako prezident chcem aktívne a celou váhou mojich skúseností a kontaktov brániť a posilňovať naše aktívne pôsobenie v Európskej únii. A nielen preto, že v štruktúrach únie sa veľmi dobre vyznám, ale najmä preto, že naše aktívne členstvo v Európskej únii je zárukou našej prosperity, bezpečnosti a ďalšieho rozvoja. Zároveň chcem budovať korektné a vzájomne rešpektujúce vzťahy na východ. Európsky kontinent potrebuje dialóg východu so západom, iba tak spoločne môžeme čeliť výzvam, ktoré predstavujú bezpečnostné riziká pre európsku civilizáciu.
V rokoch 2009/2010 ste pôsobili aj ako komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež. Ako celkovo vnímate školstvo na Slovensku?
– Považujem za menšiu tragédiu, že sa duálne školstvo po novembri 1989 rozpadlo a dnes ho opäť pracne budujeme. Firmy musia „dovychovávať“ perspektívnych pracovníkov. Problém je však v tom, že nie každá firma si to môže dovoliť. Preto si myslím, že príklad, ktorý je v Podbrezovej ukazuje, aké dôležité je investovať do praktickej výučby a do duálneho školstva. Od toho bude závisieť, ako sa nám bude dariť modernizovať slovenskú ekonomiku a priemysel. Navrhol som, a Podbrezová by mohla slúžiť ako prototyp, vytvoriť „centrá excelentnosti“ pre mladých ľudí, kde by sa dovzdelávali. Išlo by o permanentné dovzdelanie sa, s motivačným štipendiom od štátu, ktoré by bolo zamerané na profesie, ktoré nám najviac chýbajú. Myslím si, že by to veľmi pomohlo a určite by som to úzko konzultoval aj s predstaviteľmi priemyslu a Klubu 500, ktoré profesie najviac potrebujú a na čo by sme mali tieto centrá zamerať.
Ako súčasný podpredseda európskej vlády viete veľa o vnútorných mechanizmoch fungovania európskych inštitúcií a nepochybne máte mnoho kontaktov. Vedeli by ste to, v prípade vášho zvolenia, využiť v prospech Slovenska?
– Z tohto hľadiska by som určite vedel urobiť pre svoju krajinu oveľa viac ako z pozície, ktorú mám teraz. Osobne poznám všetkých predsedov vlád v Európskej únii a myslím si, že som bol prijatý na najvyššej úrovni najvyššími predstaviteľmi, či už prezidentmi alebo kráľmi v rámci európskych krajín, podobne aj mimo Európu, vo Washingtone, Moskve alebo Pekingu. Pokiaľ ide o to, aký by to malo prínos pre Slovensko, myslím si, že tie kontakty, ktoré mám, by nám určite pomohli aj v tom, aby sme sa lepšie orientovali napríklad v európskom rozpočte. Určite by som tlačil aj na to, aby sme efektívne využívali dotácie z eurofondov na vedu a výskum. Aj to je jedna z tém, vždy keď prídem do Podbrezovej a vypočujem si od pána generálneho riaditeľa, aké je komplikované získať podporu na vedu a výskum. Podbrezová je významným exportérom ocele a robí to dobre aj vďaka tomu, že neustále inovuje a dokáže vyrábať nové výrobky. Samozrejme do vedy a výskumu treba investovať a treba tie peniaze využívať na Slovensku a nie ich vracať ako nevyužité späť do Bruselu.
Čo si myslíte, že Slovensku najviac chýba?
– Slovensko potrebuje v prvom rade celoplošný zmier, ktorý nahradí politický konflikt konštruktívnou diskusiou o budúcnosti Slovenska. Slovensko urobilo v posledných desaťročiach obrovský skok dopredu, ale nemôže si dovoliť zostať stáť na mieste. S touto výzvou je jasne spojená nutnosť ďalšej modernizácie našej ekonomiky a celého štátu.
…
JUDr. Štefan Harabin, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
Pán Harabin, prečo ste sa rozhodli kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky?
– Situácia v štáte dozrela do takého štádia, že tu prakticky neplatí nič. Ústavní činitelia porušujú ústavu, zákony a právny poriadok. Samozrejme sa to prenáša aj na nižšie úrovne, vo vzťahu k župám, ústredným orgánom štátnej správy, colníkov, daniarov, políciu či vyšetrovateľov, prokurátorom, sudcom a negativizmy tohto stavu si odnášajú bežní občania, pretože sa stávajú predmetom šikany a svojvôle štátnych úradníkov. Treba nastaviť poriadok, aby začalo platiť právo pre každého rovnako. Zároveň treba chrániť rodinu, veď nám tu hrozí presun islamského migrantského obyvateľstva, ktoré má nahradiť našu kresťanskú slovenskú rodinu. A zároveň treba zachrániť štát, veď ukotvenie do tvrdého jadra EÚ znamená zánik štátu. To je prenesenie suverenity na Nemecko a Francúzsko. Slovensko by sa malo stať strategickým mostom medzi EÚ a euroázijským teritóriom, čo znamená vyvážené zahranično-politické vzťahy s Ruskou federáciou, USA aj Čínou a Iránom. Schengenskú dohodu podporujem, avšak s nevyhnutnosťou kooperácie a dôrazom na ochranu vonkajších hraníc Schengenu. Prezident republiky má v tom rozhodujúce právomoci, pretože nie je iba reprezentatívna funkcia, hoci sa to doteraz tak mohlo javiť. Podľa Ústavy SR má prezident mnohé právomoci a kompetencie, ktoré nie sú v plnej miere využívané.
Momentálne zastávate post sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a celý profesijný život sa pohybujete v právnej oblasti. Akoby ste vedeli tieto nadobudnuté zručnosti a skúsenosti využiť v prospech Slovenska?
– Tridsaťšesť rokov pôsobím v trestnom práve, mimo obdobia, kedy som bol podpredseda pre legislatívu vlády a minister spravodlivosti. Celý život rozhodujem v mene štátu, beriem zodpovednosť a podpisujem rozsudky. Chránil som občanov aj štát pred najťažšími zločincami. Udeľoval som aj tresty doživotia a za bývalého režimu aj tresty smrti. Som konfrontovaný s kriminálnymi skupinami a nikdy som sa nebál aj oslobodiť, keď sme nemali dostatok dôkazov. Kto má lepšiu predispozíciu? Vo svete je veľa príkladov, kde sa sudca stal dobrým prezidentom.
Ako vnímate súčasnú situáciu na Slovensku? Mnohí volajú po zmene, myslíte si, že ju Slovensko potrebuje?
– Jednoducho musíme zabrániť tomu, aby sa kradlo. Aby malo zmysel, že podnikatelia a živnostníci platia dane, ktoré následne nevykradnú momentálni držitelia štátnej moci cez nastrčené biele kone, pretože potom nie sú peniaze na školstvo, na zdravotníctvo, na verejné služby, na cesty, na nemocnice a tomu prezident dokáže zabrániť.
Čo konkrétne by ste napríklad zmenili?
– V ústave máme ústavný princíp bezplatného školstva a bezplatného zdravotníctva. Každá norma, ktorá je v rozpore s týmto ústavným princípom ide na Ústavný súd. No a prezident republiky dáva poverenie na zostavenie vlády a podieľa sa na tvorbe vládneho programu. V rámci školstva sa tam musia premietnuť také programy, ako máte napríklad vy v Podbrezovej, kde ste sami, bez pomoci štátu zaviedli duálny vzdelávací proces, to znamená, aby sa to dalo realizovať aj inde na Slovensku. Podbrezová je dôkazom toho, že to ide aj v prípade zamestnávania Rómov, ktorých ste bez štátnych peňazí preškolili a zapojili ich do pracovného procesu. Keď si to porovnám s mimovládnymi organizáciami, ktoré požierajú peniaze na projekty pre Rómov a výsledky sú nulové a vy tu máte unikátne projekty, tak to znamená, že sa to dá. Róma zapojiť do pracovného procesu je veľká vec, pretože pokiaľ má prácu, bude pracovať, nie je s ním ani s jeho rodinou problém.
Ďalšou oblasťou, ktorá nefunguje ako má, je zdravotníctvo. Je nevyhnutné urobiť nápravu v tomto smere. Zdravie nemôže byť tovarom. Sociálne zabezpečenie aj zdravotná starostlivosť musia fungovať pre potreby občana. Je potrebné skončiť s nehoráznym výpaľníctvom zdravotných poisťovní, kedy profitujú bohatí a silnejší na úkor chudobných a slabších. Ľudia nesmú zomierať na vyliečiteľné choroby.
