Vážení spolupracovníci,
dovoľte mi, aby som sa Vám ešte raz prihovoril z titulu prezidentských volieb. Prezidentské voľby sú veľmi významná udalosť v živote krajiny a je šťastím pre každú krajinu i občana, ak má dobrého prezidenta, ktorý háji záujmy občanov, nebojácne vystupuje v zahraničí a dbá na to, aby boli dodržiavané zákony a pravidlá pre všetkých občanov rovnako.
Počas predvolebnej kampane sme boli svedkami toho, že množstvo kandidátov, ktorí sa prihlásili do boja o post na pozíciu prezidenta Slovenskej republiky, mnohí alebo väčšina z nich, vo svojich vystúpeniach zabudli na jedno podstatné. A to na to, že k tomu, aby sme sa na Slovensku mali lepšie, nestačí hovoriť vo všeobecnosti, že im záleží na občanoch Slovenska, ale treba povedať aj to, že im záleží na tom, aby občania Slovenska mali možnosť získať prácu a byť za ňu ohodnotení. K tomu je potrebné, aby priemyselná výroba, podniky – malé, stredné aj väčšie, mohli normálne existovať, vyrábať, zamestnávať svojich ľudí a aby majitelia týchto firiem mohli svojim ľuďom vyplácať maximálne odmeny, ktoré im hospodárske výsledky umožňujú.
V uplynulých rokoch sme veľmi často z Klubu 500 kritizovali neprimerane vysoké odvody, ktoré majú zamestnanci a zamestnávatelia a v poslednom roku sme veľmi často upozorňovali vládu SR, že prioritou pre nastávajúce obdobie pre nás musí byť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Prioritou musí byť aj to, ako dokážeme zabezpečiť obnovu technologického zariadenia tak, aby sme boli konkurencieschopní. V týchto otázkach sme v diskusiách s vládou dosť pokročili. Budeme ale potrebovať, aby sme vedeli diskutovať aj na tému konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, pretože tak, ako sme súčasťou Európy, sme aj súčasťou európskeho priemyslu. V boji o ovládnutie európskeho a svetového priemyslu sa nachádzame medzi kolesami Číny a Ameriky. Preto nás musí zaujímať, aká silná bude Európa s každou jednou krajinou.
Vážení spolupracovníci,
neosobujem si Vám a Vašim blízkym hovoriť, koho vo voľbách máte voliť. Mojou povinnosťou je ale povedať Vám, že nový prezident, nech už bude zvolený ktokoľvek, bude zo strany priemyslu vystavený otázke, ako môže pomôcť slovenskému priemyslu, napríklad v komunikácii s EÚ v oblasti CO2, energetiky, infraštruktúry, zabezpečovania vstupov, ale aj v oblasti podielu jednotlivých krajín na európskom trhu.
Viete veľmi dobre, že naša fabrika je silný exportér. Viete aj to, že viac ako 90 percent produkcie predávame na európskych a svetových trhoch. My nie sme malý hráč, práve naopak, sme celosvetový hráč a sme ním kvôli tomu, že ponúkame na trhu špičkovú kvalitu a jeden z najlepších servisov pre našich odberateľov.
Veľmi triezvo hodnotím oboch kandidátov, ktorí vstupujú do druhého kola, ale mám veľmi rozdielne očakávania a viem, že pokiaľ sa prezidentom stane pán Šefčovič, vieme s ním tieto otázky riešiť. Pokiaľ sa prezidentom stane pani Čaputová, viem si predstaviť, že tieto otázky s ňou otvoríme, ale neviem si predstaviť, že päťročné volebné obdobie bude stačiť na to, aby pomohla priemyslu. Pani Čaputová má silné zázemie pred voľbami zo strany médií a tretieho sektoru. Osobne si nemyslím, že médiá a tretí sektor by mali rozhodovať o tom, kto bude prezidentom Slovenskej republiky. Mali by o tom rozhodovať občania na základe toho, aké sú ich očakávania od kandidáta, ktorému dajú svoj hlas.
Vážení spolupracovníci,
mojím prvoradým a eminentným záujmom je prosperita našej spoločnosti. To je jediné, čo ma zaujíma vo vzťahu k obom kandidátom. Kvalita podnikateľského prostredia je médium, v ktorom žije aj naša spoločnosť.
Ako predseda Klubu 500 vyvíjam veľa rokov maximálnu snahu, spolu so všetkými členmi Klubu 500, k tomu, aby kvalita podnikateľského prostredia bola čo najlepšia, aby tu bola vymožiteľnosť práva, ale aj to, aby právo, pretože som presvedčený, že my sme právny štát, nebolo pri každom návrhu predkladanom do parlamentu, krútené inštitúciami, ktoré za nič nezodpovedajú, ale vo veľkej miere, a veľmi často, sú financované aj zo štátneho rozpočtu.
Myslím si, že zarábame, respektíve tvoríme hodnoty pre to, aby sa naši zamestnanci, spoluobčania, starší spoluobčania, ale aj naše deti mali lepšie. Nikdy som nebol a nebudem zástancom toho, že z našich prostriedkov by sme mali financovať tretí sektor. Som za to, že štátni úradníci, ktorí zastávajú funkcie, si majú plniť svedomito svoje úlohy a tí, ktorí si ich neplnia, by mali byť právom a veľmi rýchlo potrestaní. Veľmi často sa stretávame s tým, že to tak nie je.
Veľmi ma mrzí, že žiadny z kandidátov neotvoril otázku reformy školstva, základného, stredného a vysokoškolského, že nikto nechce otvorene hovoriť o tom, aký je demografický vývoj na Slovensku a čo urobíme pre mladých ľudí, a mladé rodiny, aby sa mohli rozvíjať. Príspevky, ktoré sú dnes, nestačia. Mladá rodina, ktorá sa rozrastá, by mala dostávať pomoc od štátu rádovo, v násobkoch vyššie.
Podobne aj keď hovoríme o zdravotníctve. Veľmi sa teším tomu, že ideme modernizovať brezniansku nemocnicu, pretože sme dostali z eurofondov pre Brezno 8,5 milióna eur. Verím, že správna rada, ktorej som členom, bude nápomocná tomu, aby modernizácia prebehla čo najrýchlejšie, aby táto nemocnica poskytovala čo najlepšie služby pre Brezňanov, široké okolie a celé Horehronie. V uplynulých dňoch som sa ohľadne tejto veci zúčastnil niekoľkých jednaní, aby sme pohli s infraštruktúrou. Máme funkcionárov v rámci kraja aj v rámci Slovenska, ktorým nezáleží na tom, ako rýchlo bude dobudovaná rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna, ako rýchlo bude dokončená druhá a začatá tretia etapa obchvatu Brezna. Nezáleží im na tom, kedy a ako sa začne s výstavbou rýchlostnej cesty z Banskej Bystrice smerom na Ružomberok, hoci ide o najkratší úsek – 36 kilometrov. Toto sú problémy, ktoré na Slovensku treba riešiť.
Je potrebné, aby sme si na Slovensku zvolili prezidenta, ktorý bude mať guráž, príde na zasadnutie vlády a povie: „Vážení, toto nerobíte dobre a ak potrebujete pomôcť, povedzte v čom“. Následne pôjde do Bruselu a vstúpi do čerpania eurofondov tak, aby boli využité, a nie rozdeľované tak, ako sa to deje posledné roky.
Potrebujeme prezidenta, ktorý Slovensku dokáže pomáhať navonok a ktorý nielenže bude dobrým reprezentantom, ale hlavne dokáže našej krajine pomôcť, aby sa Slováci mali lepšie. Nie slovami, nie úsmevmi, nie sľubmi, ale činmi.
V tomto kontexte, z tohto pohľadu, mi vychádza jednoznačná voľba. Pána Šefčoviča poznám veľa rokov, a spolupracovali sme na vypracovaní akčného plánu pre oceľ, ale aj na iných veciach. Vždy, keď sme ho oslovili v Bruseli, vytvoril priestor, aby sa stretol so zástupcami priemyslu a snažil sa pomôcť. Ja si cením snahu pani Čaputovej stať sa prezidentkou Slovenskej republiky, ale osobne nie som presvedčený, že v tomto smere by nám bola nápomocná. Nakoniec, pani Čaputová, pokiaľ ja viem, nikdy na Horehroní vo fabrikách nebola. Možno áno, možno sa mýlim, neviem. Zvoľme si prezidenta, od ktorého môžeme mať vyššie očakávania. V konečnom dôsledku to nemusí znamenať, že mám pravdu. Len považujem za povinnosť povedať Vám svoj názor, lebo nakoniec ja budem ten, kto bude musieť za novým prezidentom ísť, povedať mu, čo potrebujeme a tlačiť ho do toho, aby niečo pre to urobil. Vždy záleží od toho, aké možnosti a schopnosti má dotyčný človek a akú má ochotu veciam pomáhať.
My Horehronci musíme bojovať o to, aby sme sa na Horehroní mali lepšie. Na Horehroní bola nakoniec celkom pekná volebná účasť – 45 percent. Robme maximum vecí pre to, aby sme mohli rozvíjať aj taký program, ako je „Šanca pre všetkých“. Veľmi sa teším, že aj takýto program sa nám vydaril, pretože Podbrezová má zatiaľ dostatok zákaziek. Verím, že to tak bude aj v budúcnosti. Napriek tomu, že štáty ako Nemecko a Francúzsko hovoria o recesii, som presvedčený, že aj v prípade, keď sa zatrasie európsky alebo svetový trh, Podbrezová to prežije. Aby to prežila, potrebuje mať veľa kvalitných a zdravých zamestnancov, preto robíme aj zo strany vedenia taký sociálny program, aký robíme.
Vážení spolupracovníci,
veľmi pekne Vás prosím, tí, ktorí máte právo voliť, choďte voliť, je to Vaše právo povedať svoj názor. V konečnom dôsledku všetci, vrátane mňa, musíme uznať to zlaté pravidlo, že „Hlas ľudu – hlas Boží“, a tomu sa musíme prispôsobiť, aj keby sme mali na pozícii prezidenta komunikovať s kýmkoľvek. Budeme musieť.
