Pán riaditeľ, zimná sezóna je za nami. Ako ju hodnotíte z dnešného pohľadu?
– Zimnú sezónu sme úspešne ukončili koncom marca. Tradičným pravidlom je, že ak stihneme zjazdovky zasnežiť pred vianočnými sviatkami a ak sa vydarí aj silvestrovský týždeň a praje tomu pekné počasie, sezóna je vždy úspešná. Táto zima patrila medzi najlepšie, aké sme v histórii mali a návštevníkov bolo skutočne veľa. Cestovný ruch je ovplyvnený aj inými, napríklad ekonomickými faktormi. Odvíja sa to aj od toho, v akom rozpoložení sú ľudia. Ak je úspešný rok pre firmy a zamestnávateľov, nie je ekonomická kríza a ľudia dobre zarobia, tak samozrejme istú čiastku minú aj na rekreáciu.
Pozitívne hodnotím aj vládne dotácie na lyžiarske výcviky. Keďže sme rodinné stredisko, vystriedalo sa u nás viacero lyžiarskych zájazdov. Učitelia oceňovali pripravenosť strediska, starostlivosť vo všetkých smeroch a v neposlednom rade aj jeho bezpečnosť. Na druhej strane ma trochu zamrzelo posledné vyhlásenie zástupcov učiteľov, v ktorom povedali, že vláda nezmyselne mrhá peniazmi aj na lyžiarske výcviky. Myslím si, že prioritou by mali byť nielen vedomostné hodnoty, ale aj fyzické a duševné zdravie dieťaťa. Preto je tento postoj pre mňa šokujúci a nepochopiteľný. Lyžiarske výcviky sú na Slovensku tradíciou a mali by byť zachované a nemali by byť nástrojom presadzovania vlastných benefitov na úkor všestranného rozvoja detí.
V prvý aprílový víkend ste otvorili aj golfové ihrisko Gray Bear. Ako ste pripravení na leto?
– Tále sú jedným z mála stredísk na Slovensku, ktoré funguje počas dvoch sezón – zimnej i letnej. Letná sezóna na Táľoch trvá podstatne dlhšie ako zimná a musíme sa dobre pripraviť, aby boli ľudia spokojní. Momentálne sústreďujeme všetku našu energiu na prípravu letnej sezóny. Budeme mať približne osemdesiat golfových turnajov – komerčných, ale aj nášho golfového klubu, ktoré sú veľmi populárne. Vždy sa snažíme byť na golfovom špici a zázemie, ktoré je tu vytvorené, nám dáva predpoklady k splneniu úloh, ktoré sme si stanovili.
Podnikanie v cestovnom ruchu na Slovensku je pomerne zložité. V čom vidíte najväčší problém?
– Slovensko má jeden veľký benefit a to, že leží vo veľmi dobrom klimatickom pásme. Na druhej strane je to pre cestovný ruch problém, pretože je krátka zima a leto a pomerne dlhé medziobdobie. Väčšina stredísk na Slovensku je výlučne zimná a cez leto „živoria“ alebo naopak letná, prevádzka kúpalísk a zimnú sezónu nemajú čím pokryť. Tieto problémy treba komplexne riešiť a nápomocná by mala byť vláda a podpora legislatívnej oblasti, aby podnikatelia v cestovnom ruchu vedeli zarobiť, aj keď momentálne v medzisezóne nefungujú.
V tomto konkurenčnom boji ťaháme za kratší koniec. Málokto si uvedomuje, že cestovný ruch zamestnáva viac ľudí ako všetky automobilky a napriek tomu je podnikanie v tejto oblasti veľmi ťažké. Legislatíva, ktorá panuje na Slovensku, by mala byť nápomocná, no skôr cítime, že nám prácu komplikuje. Dôraz je kladený na „banálne veci“, viac administratívneho charakteru, a popri tom unikajú podstatné veci a problémy, s ktorými sa odvetvie cestovného ruchu borí.
Ľady sa však trochu pohli a bola znížená DPH na ubytovacie služby, čo je určitý pozitívny krok. Nasledovať by mali aj ďalšie služby ako také, napríklad stravovacie alebo športové, aby sme sa priblížili krajinám Európskej únie a boli viac konkurencieschopní. Potom by ľudia na Slovensku dovolenkovali viac.
Treba si uvedomiť aj to, že cestovný ruch je normálne odvetvie národného hospodárstva. „Premigrovalo“ zo životného prostredia na dopravu, ale stále neskončilo tam, kde by podľa mňa malo byť, a to na ministerstve hospodárstva. Napríklad naši susedia, Rakúšania, vytvárajú ročne vysoké percento hrubého domáceho produktu práve z cestovného ruchu. My ho berieme ako „nechcené dieťa“, ktorému sa nik nevenuje a popritom má veľký potenciál a zamestnáva množstvo ľudí. Bohužiaľ, tieto problémy sme si spôsobili nevhodnou legislatívou a administratívnou šikanou, ktorá častokrát vedie k zániku podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu.
Rekreačné poukazy sú veľmi dobrá myšlienka. Opäť však narážame na ten istý problém, a to je ich realizácia
Zlepšiť situáciu v cestovnom ruchu na Slovensku by mali rekreačné poukazy. Ako vnímate túto podporu?
– Rekreačné poukazy sú veľmi dobrá myšlienka. Opäť však narážame na ten istý problém, a to je ich realizácia. Chýbajú vykonávacie predpisy, každý si to vysvetľuje po svojom a vládne v tom chaos. V jeseni by to mali upresňovať a aj my sme k tomu napísali množstvo pripomienok. Pre zamestnanca je to určitá forma odmeny a tým, že má odpustené odvody, je zvýhodnený aj zamestnávateľ. No vyplýva z toho pomerne dosť reštrikcií. Ak sú peniaze určené na rekreáciu, malo by byť jasne stanovené, čo pojem „rekreácia“ zahŕňa a aké náklady s tým súvisia. Rekreácia totiž nie je len ubytovanie na dve noci. S tým je spojené aj stravovanie, lyžovanie, relaxácia či rôzne formy výletu. Myslím si, že toto by do rekreácie malo spadať, ale nikde to nie je jasne napísané. Ako poznáme legislatívu, prídu kontroly a budú všetko spochybňovať a ako je to u nás zvykom, pokutovať.
Poukazy sú dobrý počin, škoda len, že nie dotiahnutý do konca. Sú to pre mňa nepochopiteľné veci, pretože by úplne stačila komunikácia s ľuďmi, ktorí reálne pracujú v cestovnom ruchu a spoločnou diskusiou dospieť k záverom.
Ďalší problém, s ktorým sa stretávame aj my, je doklad o rekreácii. Každá firma vyžaduje niečo iné, čo určitým spôsobom administratívu zaťažuje. Nehovoriac o tom, že rekreačné poukazy umožnili niektorým firmám na tom profitovať a pýtať si nehorázne provízie za jej sprostredkovanie. Samozrejme, všetky provízie s tým súvisiace by mal zaplatiť podnikateľ v cestovnom ruchu. Nabalia sa na tom spoločnosti, ktoré s cestovným ruchom na Slovensku nemali nikdy nič spoločné.
Momentálne je aktuálna aj diskusia k striedaniu času. Do roku 2021 sa musíme rozhodnúť, či sa prikloníme k zimnému alebo letnému času. Ako to môže ovplyvniť cestovný ruch?
– Striedanie času má na cestovný ruch veľké dopady a preto je vhodné vybrať „správny čas“. Minister práce sa veľmi rýchlo prihlásil k tomu, že Slovensko bude používať zimný čas. Ovplyvní to podnikateľov, ale vo veľkej miere aj cestovný ruch. Keby sme si ponechali zimný čas, tak brieždiť sa začne skoro ráno a naopak, okolo ôsmej večer už bude tma. Prídete poobede z práce a nič nestihnete. To isté platí pri turistike, keď idete na celodenné túry a večerom vás v lese zastihne tma. Slovensko sa nachádza vo východnej časti Európy, takže sa nemôžeme riadiť tým, čo vyhovuje západným krajinám. Pre tie je zimný čas lepší. Už len medzi východom a západom Slovenska je časový rozdiel dvadsať minút. Krajiny V4 a možno Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko by si mali ponechať letný čas. Mala by byť vyvinutá iniciatíva, kde by vláda o rozhodnutí rokovala s podnikateľmi a takisto predstaviteľmi cestovného ruchu a našli by vyhovujúci spoločný kompromis. V konečnom dôsledku nedostatok slnečného svetla má aj negatívne dopady na naše zdravie a psychiku.
