Dňa 5. septembra sa v Dome kultúry Železiarne Podbrezová konal 18. ročník Okresného turistického zrazu seniorov. Priateľské stretnutia sa rok čo rok tešia veľkému počtu zúčastnených, pre ktorých sú pripravené rôzne aktivity.
V úvode prítomných privítal starosta obce Podbrezová, Mgr. Ladislav Kardhordó, a oboznámil ich s priebehom zrazu. Po kultúrnom programe mali seniori možnosť vybrať si spomedzi aktivít, ktoré boli pre nich prichystané.
Športových nadšencov potešila návšteva areálu futbalového štadióna Zelpo aréna, kde mohli nazrieť aj do priestorov, ktoré sú bežnému divákovi neprístupné. Nechýbala ani prehliadka kolkárskych dráh, kde sa návštevníkom predviedli naši majstri a dokonca si túto hru mohli aj sami vyskúšať.
Ďalšou možnosťou bola ukážka dokumentu „V prúde storočí“, ktorý zachytáva výrobu elektrickej energie z vodných elektrární v železiarňach. Nezabudlo sa ani na milovníkov turistiky, ktorí vyrazili do doliny Smreková.
Pre tých, ktorí v železiarňach pracovali bola najlukratívnejšou ponukou návšteva Hutníckeho múzea ŽP, kde si v priestoroch starého závodu opäť zaspomínali na pracovné časy. Túto ponuku však využili aj tí, ktorí v železiarňach nepracovali, no nazrieť do areálu a oboznámiť sa s výrobným procesom ich vždy lákalo.
V ankete sme sa pýtali, ako si seniori spomínajú na svoje pracovné časy, aké je to byť opäť v železiarňach a čo ich na dnešnom dni zaujalo najviac:
Gustáv TIŠLIAR, Horná Lehota
-Ja som bol zamestnancom železiarní dlhé roky. Nastúpil som tu už v roku 1953 a začiatky boli veľmi ťažké. Nebolo to ako teraz, pracovná doba a výučba. Kedysi sa bralo aj bez výučného listu a potom sa kurzy dorábali. Ja som pracoval ako elektrikár v údržbe a vyrobil som tam štyridsať rokov. Je to príjemný pocit byť tu opäť, spoznávam tu aj veľa ľudí. Dokonca som kedysi daroval múzeu aj fotku, konkrétne starej školy, čo som mal. Niekedy bola škola pod kostolom, kde sú teraz garáže. Na fotke boli žiaci učilišťa a mám ich aj všetkých menovite zapísaných, pretože to boli moji spolužiaci. Cez vojnu bola ale škola spálená Nemcami, takže potom sme chodili do školy na štyri miesta, aj po šalandách a až potom sa spravila škola v Podbrezovej.
Anna GRÍSNIKOVÁ, Horná Lehota
-V železiarňach som prvýkrát a musím povedať, že som veľmi prekvapená. Mám z návštevy veľmi dobré dojmy, páči sa mi tu, najmä história železiarní. Je až neuveriteľné, čím všetkým si prešli a stále fungujú. Hoci som ja svoje pracovné roky strávila inde, je pekné byť tu, pretože mi tu pracoval starý otec, konkrétne na peci. Aspoň vidím výrobný proces, ako to fungovalo kedysi, a aké je to dnes, keď mi tu pracuje môj syn. Poznám aj podbrezovské školy, na gymnázium mi chodia vnučky, jedna už dokonca študuje na vysokej škole v zahraničí, v Dánsku.
Marián BABČAN, Banská Bystrica
-Pochádzam z Banskej Bystrice a tam som strávil aj svoj produktívny vek. Samozrejme, že som Železiarne Podbrezová poznal a aj viem, čo sa tu vyrába, ale nikdy som nemal príležitosť ich osobne navštíviť a oboznámiť sa s históriou a výrobným procesom. Som milovníkom histórie, takže som rád, že som dnes tu a napríklad viem, že budova múzea bola kedysi robotnícky hotel. Rád by som videl aj výrobný proces naživo, ako to celé prebieha. Dúfam, že raz budem mať takú možnosť.
Miroslav SCHWARZBACHER, Osrblie 
-Do železiarní som nastúpil v roku 1965. Na tú dobu si spomínam veľmi dobre. Podľa mňa to boli lepšie časy ako sú dnes. Dnešná doba je celá uponáhľaná. Pracoval som v doprave ako rušňovodič až do dôchodku. O železiarne sa zaujímam aj teraz, na dôchodku, vždy podrobne čítam Podbrezovan. V múzeu sa mi veľmi páči, je tu celý prierez históriou, takže sa vie orientovať aj ten, čo je tu prvýkrát.
Marta ROŠKOVÁ, Brezno
-Ja som pracovala na umeleckej vysokej škole v Banskej Bystrici. Na to obdobie spomínam veľmi dobre. Najzaujímavejšie bolo študovať život našich slovenských umelcov. V podbrezovských železiarňach som prvýkrát. Nikdy som tu nebola, aj keď okolo som chodila deň čo deň. Poznám tu veľa ľudí, ktorí tu pracovali alebo ešte stále pracujú. Teší ma, že som navštívila múzeum, pretože železiarne majú veľmi bohatú históriu a ja ako milovníčka histórie sa v tom vyžívam a obohatím si svoje poznatky opäť o nové veci. Napríklad som nič nevedela o výrobnom procese. Viem, že sa tu taví oceľ, ale nič bližšie o tom neviem.
Štefan VANČO, Podbrezová
-Pracoval som v železiarňach od šesťdesiateho roku. Najprv som bol v doprave, potom v rúrovni a nakoniec som pracoval v ťahárni. Najlepšie bolo v ťahárni, pretože v tej dobe to už bolo zmodernizované a nové. Hoci viem, že odkedy som odišiel do dôchodku, sa toho ešte veľa pomenilo a modernizácia veľmi pokročila. Môj najlepší zážitok, ktorý mám stále v pamäti, je otvorenie ťahárne I. Najprv sme boli na školení a potom sme ťaháreň dostavali a keď sa to otvorilo, pracovali sme tam. Je to dobrý pocit, byť tu opäť a vidieť, že fabrika stále funguje. Verím, že fungovať bude ešte dlhé roky.
