Už ako chlapec pozoroval svojho uja – maliara samouka a obdivoval jeho tvorbu. Nesníval však, že raz sa aj on stane výtvarníkom. Zlom nastal počas rodinného výletu vo Vysokých Tatrách. Keď zazrel krásu našich veľhôr, niečo sa v ňom zlomilo. Kúpil si olejové farby, štetce a svoje myšlienky začal zvečňovať na sololit. Odvtedy uplynuli viac ako tri desaťročia. Za ten čas sa veľa zmenilo a v jeho portfóliu nájdeme desiatky obrazov.
Hovoríme o Dušanovi Kochanovi, výtvarníkovi pochádzajúcom z Gemera, ktorý už roky žije v obci Michalová. Krása tamojšej prírody mu ponúka bezodnú studnicu inšpirácie, no námety čerpá prakticky kdekoľvek.
„Po začiatku s maľbou na sololit som postupne objavoval tajomstvá výtvarného umenia. Povedal som si, že skúsim namaľovať niečo na plátno. Dnes je mojím každodenným spoločníkom,“ začal svoje rozprávanie.
Dušan Kochan sa spočiatku venoval najmä maľbe krajín a prírody. Neskôr sa rozhodol, že vyskúša namaľovať portrét. Išlo o prvotné pokusy. Nečakal žiaden zázrak a ako priznal s odstupom času, niektoré diela pôsobili trochu smiešne. „Pripomínali skôr karikatúry. Aj manželka sa iba pousmiala a povedala, že na to nemám. Postupne som sa ale zdokonalil a portréty maľujem dodnes, rovnako tak obrazy krajiny,“ pokračoval.
Spolupráca s výtvarníkmi
Láska k plátnu u talentovaného výtvarníka prekvitala. Obrazy pribúdali a rovnako aj čas strávený so štetcami. Pred rokmi začal spolupracovať s ďalšími regionálnymi maliarmi – Ľubicou Pruknerovou a Jurajom Pančíkom. Stretávali sa v Základnej umeleckej škole v Pohronskej Polhore, kde sa pod dohľadom odborníka zdokonaľovali.
„Skúšali sme rôzne techniky a on nás hodnotil. Vzájomne sme sa učili a takto sa posúvali na vyššiu úroveň. Toto miesto sme navštevovali asi päť rokov. Mne osobne to veľa dalo a pomohlo mi to aj v ďalšej tvorbe,“ pokračoval. Trojica maliarov sa aj naďalej stretáva. Vzájomne sa inšpirujú a ponúkajú svoj pohľad na jednotlivé diela. „Sme priatelia a vždy si ochotne poradíme,“ poznamenal.
Všestranný umelec
Dušan Kochan sa popri maľbe venuje rodine a povinnostiam. Počas svojho života to inak ani nebolo. Takmer štvrťstoročie pracoval v podbrezovských železiarňach na rôznych pozíciách. O dianie vo fabrike sa aj dnes zaujíma.
„Času nemám na rozdávanie, keďže mám okrem maľovania aj ďalšie koníčky. Venujem sa záhrade, práci okolo domu a vyrábam košíky,“ ukazuje nám ručne pletený výrobok z papiera, ktorý by ste na prvý pohľad nerozoznali od prútia.
Všestranný umelec obetuje maľovaniu asi štyri hodiny týždenne. Pozreli sme si viacero obrazov, ktoré zdobia jeho stenu alebo na ktorých momentálne pracuje.
„Maľujem zväčša po večeroch alebo v nedeľu, keď je deň pracovného pokoja. Snažím sa neustále chodiť s otvorenými očami a ako my maliari vravíme, vidíme aj to, čo bežní ľudia nie – napríklad zvláštne tvarované oblaky, odraz v potoku a ďalšie motívy. Keď ma niečo zaujme, snažím sa zapamätať si obraz alebo si ho odfotím a následne podľa fotografie zvečním na plátno,“ prezradil.
Inšpirujú ho aj svetoví umelci
Bývalý zamestnanec Železiarní Podbrezová má k umeniu blízko. Navštívil rôzne prestížne galérie po celej Európe, napríklad v Londýne či Paríži. Obdivuje mnohých umelcov našich dejín a ich diela.
„Páči sa mi štýl impresionistov, napríklad Moneta, Maneta či Renoira, ale aj talianskych renesančných umelcov. Oslovili ma tiež obrazy anglických krajinárov, ale aj ruskí, holandskí či maďarskí maliari. Známych mien, ktoré ma inšpirujú, je veľa, ťažko sa menujú všetky. Spomínam si, keď som bol v parížskom Louvri. S otvorenými ústami som obdivoval diela, ktoré som mal pred sebou,“ hovorí o svojom zážitku.
Dušan Kochan vystavoval po celom Slovensku. Vidieť jeho tvorbu mohli ľudia v Lučenci, Nitre či Rimavskej Sobote, ale aj v Brezne a ďalších miestach. Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach naprieč krajinou, ale aj v zahraničí, na čo je autor právom hrdý.
„Obrazy putovali do Českej republiky, Talianska, Rakúska, Veľkej Británie, Kanady, USA či Francúzska. Tieto diela som predal najmä prostredníctvom online zahraničných prestížnych galérií, ktorých som členom. Ide o Singulart so sídlom v Paríži, Art Smiley v Dubaji v Spojených arabských emirátoch, Saatchi art v New Yorku, ale aj Darte, aukčný dom v Nižnom Hrušove na východnom Slovensku,“ doplnil umelec.
Len pre zaujímavosť, jeho portrét kráľovnej Alžbety II. sa nachádza aj v samotnom sídle britskej kráľovskej rodiny v Buckinghamskom paláci v Londýne.
Poďakovanie vedeniu
Diela Dušana Kochana mohli nedávno vidieť aj návštevníci hradu Ľupča, kde vystavoval spolu s Ľubicou Pruknerovou. Išlo o jeho druhú prezentáciu na tomto ikonickom mieste a pre maliara to bola veľká česť.
„Veľmi som sa tešil, že môžem po rokoch svoju tvorbu opäť prezentovať verejnosti. Priestory v hrade Ľupča sú nádherné a aj ohlasy boli priaznivé. Hrad je kultúrna inštitúcia, ktorá dýcha históriou. Mať výstavu na takomto mieste je úžasné,“ pokračoval výtvarník.
Výstavu na hrade si Dušan Kochan veľmi cení a veľa pre neho znamená. Aj preto využil priestor v našom dvojtýždenníku a poďakoval, že mohol svoju tvorbu ukázať návštevníkom tejto stredovekej pamiatky.
„Chcem sa aj touto cestou poďakovať vedeniu podbrezovských železiarní, najmä však Vladimírovi Sotákovi, generálnemu riaditeľovi, za umožnenie vystavovať obrazy v spoločenskej sále Gizelinho domu v hrade Ľupča. Cením si jeho prístup k umeniu a aj jeho postoj k bývalým zamestnancom. Dúfam, že výstava splnila svoj účel a priblížila umenie regionálnych umelcov zamestnancom fabriky, celej širokej verejnosti a návštevníkom hradu. Veľká vďaka patrí aj Vladimírovi Homolovi, kastelánovi hradu, za jeho aktívnu pomoc pri inštalácii výstavy, ale aj za srdečný prístup a ochotu pri organizácii všetkých potrebných náležitostí, týkajúcich sa tejto výnimočnej udalosti,“ dodal v závere D. Kochan.
