Po vydaní štvrtého čísla Podbrezovana sme mali v redakcii horúce linky. Dostali sme aj desiatky e-mailov od vďačných dôchodcov, ktorí už druhýkrát dostali avizované vitamínové balíčky. Každý z nich si osobitne želal, aby sme uverejnili jeho poďakovanie v novinách. Pochopiteľne, kapacitne to nie je možné a preto citujeme znenie jedného e-mailu, ktorý vystihuje podstatu všetkých ostatných:
„V uplynulých dňoch som dostal oznámenie o uložení zásielky na breznianskej pošte. Potešil som sa v presvedčení, že mi prišla objednávka na jarnú výsadbu. No, bol som prekvapený a potešený ešte viac, keď som zistil, že balíček je od môjho bývalého zamestnávateľa, Železiarní Podbrezová, kde moje pôsobenie skončilo už pred trinástimi rokmi.
Doba dnes nie je asi pre nikoho priaznivá. Je preto obdivuhodné, že sa v týchto časoch nájdu takí, ktorí myslia nielen na seba, na osobný prospech, ale vedia si vážiť všetkých pracujúcich, na akýchkoľvek pozíciách a dokonca si spomenú i na tých, ktorí brány závodu opustili už dávno. Verím, že balíček vitamínov, spolu s hrejivým pocitom spolupatričnosti, nám pomôže prekonať ten často spomínaný vírus.
S vďakou a úctou Ing. Vladimírovi Sotákovi a celému Predstavenstvu Železiarní Podbrezová.“
