Najradšej máme dovolenky „last minute“. A to už desiatky rokov. U nás to však funguje trochu inak. Na začiatku leta vieme, že určite na dovolenku pôjdeme. Vieme aj to, že chceme ísť k moru. Nikdy však nevieme presne kedy a kde. A tak „o päť minút dvanásť“ sa jednoducho rozhodneme, nabalíme, sadneme do auta a ideme smer Jadran. Ak by ste sa v tom momente opýtali, kde to bude, naša odpoveď by znela: „kde nás oči povedú“. Cestujeme prevažne v noci a nadránom už v náhodne vybratej lokalite pri pobreží hľadáme ubytovanie na súkromí. Netrvá dlho a už si lebedíme pri mori. Nikdy nedokážeme dopredu posúdiť, či sme si vybrali správne. Raz je to super, inokedy sa boríme s problémami a povieme si, nikdy viac. Do roka však na to zlé zabudneme a ideme znova. Naposledy sme bývali od pláže len desiatky metrov, aj ubytovanie bolo dobré…, ale, v blízkosti bola diskotéka, kde každú noc vyhrávala hudba až do skorého rána. Keďže už máme nejaké tie rôčky, trochu nám to vadilo. Snažili sme sa byť v apartmáne čo najmenej a prechádzali sme sa do neskorých nočných hodín. Niekedy sme boli z toho dosť unavení, ale našej kondičke to určite prospelo. Ak sa nám nechcelo jesť reštauračnú stravu a chceli sme si niečo dobré ukuchtiť, museli sme absolvovať cestu na trh. Zasa pešky …, a pridružili sa aj ďalšie dôvody, že sme si povedali: „Dosť!“ Na rok ideme na „all inclusive“, čo „all“, pôjdeme na „ultra all inclusive“.
A tak sme šli. Bývali sme v exkluzívnom hoteli, strava bola vynikajúca, päťkrát denne sme ľahké jedlá zajedali neskutočne dobrými koláčikmi od výmyslu sveta, ktorým sa jednoducho nedalo odolať… Všetci nás tam obskakovali… Do mora sme mali pár krokov a celé dni sme len polihovali, jedli a priberali. Prešlo niekoľko dní a my sme si uvedomili, že to nie je ono. Postupne nás z toho „luxusu“ chytala „depka“. A tak sme došli k poznaniu, že toto pre nás nie je. Tohto roku ideme opäť na našu klasickú „last minute“ a už dnes sa tešíme, čo budeme riešiť.
Prajeme vám príjemnú dovolenku.
