Pri mojom prvom vstupe do redakcie som cítila obrovský rešpekt. Preberala som totiž zodpovednosť za nie bežné firemné noviny. Podbrezovan má dlhoročnú tradíciu a dokonca nesie prívlastok prvé legálne vydávané robotnícke noviny na Slovensku. Boli na profesionálnej úrovni, a tak to bola pre mňa obrovská výzva, zároveň veľká zodpovednosť udržať ich úroveň aj naďalej. Moje pocity umocnil fakt, že deväťdesiate roky boli obdobím veľkých spoločenských reforiem a firmy, ktoré sa dostávali do finančných problémov, rušili ako prvé svoje podnikové noviny. Desiatky ich v tom čase zaniklo.
Ani podbrezovské železiarne neboli na tom najlepšie. Rozpad východných trhov, hlboký útlm v strojárstve a mnoho ďalších okolností sa podpísalo pod situáciu, ktorá si žiadala existenčné riešenie. Vďaka správnym rozhodnutiam vedenia spoločnosti sa fabrika zachránila a udržala si aj svoje noviny.
Za uplynulých dvadsaťsedem rokov prešiel Podbrezovan veľkými zmenami. V deväťdesiatych rokoch sme sa preorientovali z veľkého formátu na stredoeurópsky. Noviny boli v tom čase tlačené horúcou sadzbou na princípe – sadzač vysádzal texty na základe predložených rukopisov, ktoré boli napísané písacím strojom (nesmeli mať viac, ako tri preklepy) a méter písmo ukladal do formy. Vznikala aj tragikomická situácia, keď zrazu vysvitlo, že pol strany je prázdnej. Úplnou samozrejmosťou preto bolo, že sme chodili do tlačiarne s rezervnými materiálmi, keby náhodou… Kritické situácie vznikali, keď nám v montáži zamieňali či prevrátili fotografie. Nebolo to bežné, ale občas sa stalo a my sme na to nemali dosah. Vyriešila to až digitálna fotografia, ale to sme už robili texty na počítači a tlač prešla na fotosadzbu. Dnes zalomené strany z počítača putujú rovno do tlačiarenského stroja, čím sa príprava novín neporovnateľne zjednodušila. Od roku 2016 Podbrezovan vychádza opäť vo väčšom formáte, v celofarebnom prevedení.
Pozoruhodné je, že internetová forma Podbrezovana uzrela svetlo sveta už v roku 1998. Aj keď sme sa báli, či tak nezaniknú printové noviny, dodnes sa to nepotvrdilo. Pre nás je dôležité, že počet návštevníkov Podbrezovana na internete predstavuje ročne zhruba tridsať tisíc nahliadnutí s počtom relácií okolo štyridsaťosem tisíc. Najvyššie percento tvoria Slováci, ale máme pravidelných návštevníkov z USA, z Čiech, z Nemecka, Veľkej Británie a dokonca sa sem – tam objaví náhľad aj z Číny. Najviac zaujíma úvodná strana, život vo fabrike, pútajú aj spoločenské rubriky, no a bezpochyby pozornosť čitateľov internetových novín púta náš jedálny lístok, veď nie je bežným zvykom, že by firma svojim zamestnancom ponúkala také široké menu, ako je u nás samozrejmé.
Pri okrúhlom výročí nepretržitého vydávania našich novín doc. Jozef Vatrál, vedúci katedry žurnalistiky FF UK konštatoval, že „…čas potvrdil zmysluplnosť vydávania Podbrezovana, ktorý vďaka profesionalite tých, ktorí ho tvoria, nachádza prajnú odozvu v rodine čitateľov, aj záštitu a oporu vo vydavateľovi.“
Ďakujem vedeniu spoločnosti, najmä Ing. V. Sotákovi, predsedovi predstaventstva, za podmienky, v ktorých sme mohli Podbrezovan takmer tri desiatky rokov pripravovať, personálnej riaditeľke Ing. M. Niklovej za maximálnu podporu pri ich tvorbe, za dlhoročnú spoluprácu všetkým, ktorí pracovali v redakčnej rade, vedúcim pracovníkom a ďalším prispievateľom a spolupracovníkom redakcie, svojmu bývalému odboru za všetko pekné a profesionálne, čo sme spolu dosiahli a novému redakčnému tímu prajem, nech si Podbrezovan uchová svoju úroveň a najmä priazeň čitateľov.
