Máme to pod nosom a priznajme sa, koľkí z nás ani netušia, aká nádhera nás obklopuje. Jesenná túra nám poskytne neskutočný pohľad na prekrásne sfarbenú prírodu. Už v tomto ročnom období je pochopiteľné, že do hôr sa treba riadne vystrojiť, pretože počasie je nevyspytateľné a musíme počítať s každou alternatívou. Zvolili sme si hrebeňovku z Čertovice na Chopok. Na Čertovicu sa treba dať doviesť, prípadne využiť autobusové spojenie. Začíname výstupom na Lajštroch. Vrchol tohto kupolovitého hôľnatého vrchu v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier sa nachádza severozápadne od Čertovice v nadmorskej výške 1 601 metrov. V tomto ročnom období je chodník obrastený ostrými trávami a na lúkach vidieť ešte pár kvietkov. Po ceste vidieť Beňušku, aj časť hrebeňa Nízkych Tatier. Občas sa ukáže Kriváň, ale ak je dobrá viditeľnosť, možno sa pokochať aj pohľadom na iné vrcholy Západných a Vysokých Tatier. Na Lajštrochu bolo dosť veterno, preto sa tam nezdržíme a poberáme sa ďalej. Kamenným chodníčkom olemovaným kosodrevinou pokračujeme smer Kumštové sedlo. Traverzom po úbočí Besnej sme pochopili, prečo ten názov. Fúkal tam taký vietor, ako by sa všetci čer ženili. A sprevádzal nás aj na hrebeni Králičky. Ale pohľad na Jánsku dolinu to všetko kompenzoval. Je to nádhera. Prichádzame k chate Milana Rastislava Štefánika. Mimochodom táto chata v nadmorskej výške 1 740 metrov s celoročnou prevádzkou je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách a málokto vie, že elekiniciátormi jej výstavby boli práve podbrezovskí turistia aj prvý chatár Robert Petrla patril do ich zoznamu. Trochu sme posedeli, dali sme si tradične výbornú kapustnicu a pokračovali chodníkom pod Ďumbierom, smer Krupové sedlo. Ďumbier bol v oblakoch, tak sme ho vynechali. Zostúpili sme na Kráľov stôl, aby sme sa pokochali pohľadom na severné zrázy nízkotatranského hrebeňa. Skalka, Chabenec, videli sme celý hrebeň pod Sninou, Poludnicu, Kráľovu hoľu, ale aj vzdialené hrebene, ako Veľký Choč, Veľkú Fatru, v diaľke Malú Fatru s Veľkým Rozsutcom. Opäť sa nám naskytol pohľad na hrebene Západných a Vysokých Tatier, Liptovskú Maru i blízku Jasnú. Bol to zaujímavý pohľad. Vrátili sme sa na hlavný hrebeň a pokračovali smer Chopok. Nachádza sa v nadmorskej výške 2 024 metrov a je tretím najvyšším vrcholom Níz- kych Tatier. Tu sa naša túra končila, dali sme si občerstvenie a lanovkou sme zišli do Krupovej, kde nás už čakal povoz. Tí zdatnejší môžu z Chopku pokračovať kamenným chodníkom do Lukovej a zísť pod severné zrázy Derešov. Poprepletanými horskými cestičkami sa dostanete až do Jasnej. Aj keď počasie nebolo ideálne, niekde bola hmla, niekde fúkal silný vietor, vrá- tili sme sa domov s nezabudnuteľnými dojmami a konštatovaním, že turistika je síce najpríjemnejšia za slnečného počasia, ale
 |
| Ilustračné foto: A. Nociarová |
