Hlavná turistická sezóna vo Vysokých Tatrách trvá od jari do jesene. Od 1. novembra až do 14. júna je v Tatranskom národnom parku uzávera vybraných turistických chodníkov. V tomto období je tatranská príroda najzraniteľnejšia – skoro na jar je obdobie hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov, v jeseni je obdobie kamzíčej ruje a v neposlednom rade zimné počasie mení aj terén a na mnohých miestach hrozia lavíny.
Dobrou správou je, že na Slovensku môžete mať túlavé topánky aj cez zimu, nakoľko krásne a pomerne dostupné miesta sú v horách aj počas zimy. Uzavreté sú najmä vyššie položené chodníky, sedlá a štíty. Chodníky vedúce k vysokohorským chatám sú otvorené celoročne, s výnimkou Chaty pod Rysmi. Azda najdôležitejšou vecou počas zimnej turistiky je overenie si počasia, najmä aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy. Dôležité je disponovať aj kvalitnou turistickou výbavou a vedieť ju používať – ide najmä o palice, turistické mačky, poprípade lavínovú výstroj. Nikdy nechoďte do neznámeho terénu na vlastnú päsť. Ak idete za turistikou a nocujete mimo vášho domova, dobré je zapísať sa do knihy vychádzok a túr, ktorá je v nocľahárni k dispozícii, poprípade o svojej trase informovať blízkych. Netreba zabúdať, že samého seba by sme nikdy nemali preceniť a obzvlášť zimné túry sa lepšie podnikajú aspoň vo dvojici.
Kam sa vybrať v zime na túru?
Zimný pobyt v našich horách je v tomto období o to viac čarovnejší, pôsobí tajuplne, krehko, ale zároveň aj drsne. Mrazivé ticho vznášajúce sa všade navôkol si vás isto podmaní. Zimných trás je viacero. Začať môžete napríklad Mengusovskou dolinou. Tú pozná istotne každý milovník vysokohorskej turistiky. Tento podmanivý a výnimočne fotogenický kút Tatranského národného parku sa tiahne od Štrbského Plesa smerom na sever, až k hlavnému hrebeňu Vysokých Tatier. Počas zimnej uzávery je Mengusovská dolina turisticky dostupná v oblasti od Štrbského Plesa až po rázcestie Nad Žabím potokom. Ak však máte chuť na fyzicky náročnejšiu túru, z Popradského plesa môžete vyraziť po červenej značke na výstup do Sedla pod Ostrvou (nadmorská výška 1 966). Trasa výstupu vedie strmým svahom, čo znamená, že netreba zabúdať na overenie si počasia a lavínového nebezpečenstva. Netreba zabudnúť ani na dobrú výstroj – palice, cepín a mačky. Výhľady zo sedla smerom nadol do rozľahlej Mengusovskej doliny a na okolité snehom pokryté štíty sú rozprávkovo krásne. A keď rozprávkovo, myslíme to doslova. K Mengusovskej doline sa totižto viaže niekoľko povestí o tatranských vílach, ktoré v nej kedysi žili. Jedna z nich hovorí o istom šuhajovi, ktorý raz pred cestou do Poľska svojej milej venoval snubný prsteň a puk ruže so slovami, že kým kvietok uvädne, on sa vráti. Ubiehali dni, mesiace a šuhaja nikde. I išla ho jeho milá hľadať cez Mengusovskú dolinu a keď uvidela púčik z ruže, myslela si, že azda jej ho milý ako stopu nechal. Len čo sa ho dotkla, premenila sa na vílu, ktorá krásu všetkých tatranských ruží prevzala na seba, pretože od tej doby už žiadna ruža v Tatrách nevykvitla. I keď by sa občas pri pohľade do doliny mohlo zdať, že tam nejaká kvitne, to len víla ľúbezné piesne do ďaleka vyspevuje.
 |
| Mengusovská dolina z červeného turistického chodníka. Foto: R. Biskupič |
