Odhaduje sa, že neadekvátna výživa je príčinou až 60 percent neinfekčných a viac ako 75 percent infekčných chorôb vo svete. Záujem o vzťah medzi výživou a zdravím človeka zaujímal lekárov a vedcov od dávnej minulosti, až napokon v 60. až 70. rokoch 20. storočia vznikol lekársky odbor nazývaný nutričná imunológia, alebo imunonutrológia.
V roku 1968 „Svetová zdravotnícka organizácia konštatovala, že vzťah medzi malnutríciou (nedostatočný stav výživy, podvýživa) a infekciou je synergický, čo znamená, že nesprávna výživa ide ruka v ruke s infekciami, ale aj mnohými ďalšími neinfekčnými chorobami, ako kardiovaskulárne či onkologické choroby, ale aj cukrovka a obezita. Osobitne je úloha výživy rozhodujúca v dvoch ohraničujúcich obdobiach života, a to v ranom detstve a starobe. Výskum interakcií medzi výživou a imunitou má praktický význam tak pre klinickú medicínu, ako aj pre verejné zdravotníctvo“, konštatuje k téme stravovanie a imunita MUDr. Zora Kľocová Adamčáková, vedúca oddelenia podpory zdravia a výchovy k zdraviu banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Úlohou imunitného systému je ochrana organizmu, to znamená rozoznanie vlastných a cudzích nežiaducich buniek (vírusy, baktérie, huby, parazity), tkanív (napríklad nádorové bunky) alebo chemických látok. Rizikových faktorov, ktoré môžu prispieť k oslabeniu imunity je viac, predovšetkým znečistené životné prostredie, nezdravý životný štýl – fajčenie, nezdravá výživa, nedostatok pohybu, nadmerná konzumácia alkoholu, stres, nedostatok spánku, a potom tie, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako napríklad vek, pohlavie či genetická predispozícia. Oslabenie imunitného systému sa najčastejšie prejaví opakovanými infekciami.
„Imunitný systém má každý deň a celý život 24 hodinovú pohotovosť (stravu nekonzumujeme sterilnú, ani nedýchame sterilný vzduch), preto vyžaduje prísun dostatočného množstva zdrojov energie a stavebných látok, aby mohol plniť svoje funkcie. Odhaduje sa, že človek za svoj život skonzumuje približne 60 ton potravy, v ktorej prijme okrem tých dobrých aj obrovské množstvo látok škodlivých. Všetka táto potrava prejde cez tráviaci trakt, pre ktorý je dôležitá každodenná obnova jeho epitelu a lymfatický systém okolo tráviaceho systému, ktoré spolu patria k najdôležitejším orgánom imunity“, približuje tému MUDr. Adamčáková. Dodáva, že výživa negatívne ovplyvňuje imunitný systém aj v prípade neadekvátneho zloženia alebo hladovania, ale aj opačne, v podobe dlhodobého nadbytku. Každé prebiehajúce ochorenie zhoršuje nutričný stav aj imunitnú kapacitu organizmu.
Odpoveď na otázku, ktorá v čase celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 mnohých zaujíma, do akej miery možno využiť vhodne zostavené nutričné odporúčania ako prevenciu pri infekciách, ktoré majú epidemický alebo pandemický potenciál, ukážu až výsledky výskumu v budúcnosti. Nateraz je však dôležité, aby sme vo svoj prospech využili to, čo už bolo vedecky dokázané, čo nás môže pred mnohými infekčnými aj neinfekčnými ochoreniami chrániť. Odporúča sa nefajčiť, denne konzumovať zvýšené množstvo zeleniny, pravidelne jesť orechy a semienka, preferovať celozrnné pokrmy a jedlá s nízkym obsahom tukov, potraviny s obsahom probiotík, dodržiavať pitný režim – nesladené nealkoholické nápoje, ale aj pravidelne cvičiť, znížiť príjem alkoholu a jednoduchých cukrov na minimum, dodržiavať spánkový režim a psychohygienu.
