Plynulé odlievanie ocele je vysoko produktívnym postupom hutníctva železa, ktorého začiatky sa za bývalého Československa viažu na podbrezovské železiarne. Začiatkom roku 1955 predložili železiarne nadriadeným orgánom štúdiu rozvoja, v ktorej navrhovali, okrem iných krokov, vybudovať v oceliarni zariadenie pre plynulé odlievanie ocele, čo znamenalo znížiť výrobné náklady a zvýšiť kvalitu vsádzky. V tom čase bolo vo svete v prevádzke len jedno zariadenie plynulého odlievania (ZPO) v Kanade.
Výstavba ZPO bola veľmi náročná, bola totiž v SM oceliarni realizovaná za plnej prevádzky pecí a žeriavovej dráhy. Vzhľadom na existujúce haly valcovne plechov, bola zvolená koncepcia vertikálneho ZPO, zapusteného do 28 metrov hlbokej jamy s pôdorysom 25×25 metrov. Pre hĺbenie a betonáž obvodových stien bola vyvinutá špeciálna technológia, aby nedošlo k deštrukcii hál a SM pecí. Plynulé odlievanie bolo navrhnuté ako dvojprúdové, s ročnou kapacitou 110 000 ton pre odlievanie brám a blokov, určených pre valcovňu plechov, s možnosťou plynule odlievať v štyroch prúdoch štvorcových alebo kruhových prierezov. Bolo to prvé zariadenie na plynulé odlievanie v ČSSR, ktoré v porovnaní s dovtedajšou technológiou liatia do ingotov umožňovalo dosiahnuť značné technicko – hospodárske výhody. Spustené bolo v máji roku 1961.
