Obec Čierny Balog zažila veľký futbalový sviatok. Miestny Tatran privítal v rámci druhého kola Slovnaft cupu prvoligistu z Podbrezovej. Na tom by nebolo nič výnimočné, veď pohárová súťaž pravidelne stavia proti sebe profesionálov a rekreačných futbalistov. No raritou je unikátny balocký štadión. Ten nie je potrebné zvlášť predstavovať. U nás a ani vo svete totiž nemá páru. Lemuje ho historická železnička, ktorej trasa vedie popod hlavnú tribúnu.
Nie nadarmo pútal súboj Tatranu a železiarov pozornosť divákov, ale i médií z celého Slovenska. Lákadlom bol najmä avizovaný príchod našich futbalistov. Namiesto autobusu využili práve historický vlak. Fučiaci rušeň a kúdole dymu z lokomotívy predznamenávali vydarený podvečer. Netradičný príchod v historických vagónoch bol zážitkom pre hráčov, realizačný tím i divákov.
Domáci organizátori pripravili skvelé popoludnie, obohatené o sprievodný program. Skromným futbalovým areálom rozvoniaval guláš a tribúna sa zaplnila prakticky do posledného miesta. Autogramiáda našich hráčov potešila najmä najmenších, fotky s idolmi boli vzácnym zberateľským artiklom a pamiatkou. A hoci išlo o súťažný zápas, výsledok nebol až taký dôležitý. Domáci futbalisti pôsobia v šiestej lige, Podbrezová patrí k širšej špičke našej najvyššej súťaže. Výkonnostný rozdiel bol preto zreteľný, zvlášť, keď hráči z Balogu berú futbal ako koníček a venujú sa mu vo voľnom čase popri práci.
Povinný postup
Samotný zápas mal jasného pána. Podbrezová strelila svojmu súperovi tucet gólov. Podľa očakávaní tak postúpila do ďalšieho kola, ale výsledok putoval po poslednom hvizde rozhodcu do zabudnutia. V pamäti zostanú neopakovateľné zážitky, skvelá atmosféra a pre mnohých hráčov z Čierneho Balogu spomienka na najväčší zápas v kariére. Proti profesionálom totiž nehrajú každý deň, a tak sa mohli čo-to priučiť, porovnať sa s najlepšími, ale najmä si užiť pekné chvíle.
„Takýto zápas hráte možno raz za život. Hráčov Podbrezovej sledujem v televízii a teraz sme sa s nimi stretli zoči-voči. Bolo super si proti nim zachytať,“ povedal na konci zápasu domáci brankár Michal Bambura pre klubový videokanál FK Železiarne Podbrezová. Zároveň priznal, že ako mládežník pôsobil práve u železiarov.
Zážitok pre hráčov i fanúšikov
Nezabudnuteľné chvíle si domov odnášali aj naši hráči. Okrem splnenia povinnosti postupu sa odreagovali v netradičnom prostredí a užili si žičlivú atmosféru balockého štadióna.
„Zápas som si dosýta vychutnal. Som rád, že som sa mohol vrátiť na túto krásnu balockú pôdu. Myslím si, že už nikdy v živote niečo také nezažijeme. Tunajšie prostredie z detstva poznám. Tešil som sa najmä na reakcie spoluhráčov, ktorí nemali možnosť niečo podobné vidieť. O to som šťastnejší, že sa podarilo realizovať takýto nápad,“ povedal Samuel Ďatko, rodák z Čierneho Balogu.
Úsmev na tvári neskrýval ani jeho spoluhráč Peter Kováčik. Ten má zasa v tejto dedine starého otca. Mladý futbalista si pochvaľoval najmä atmosféru.
„Určite som nečakal, že príde toľko ľudí. Naozaj, klobúk dole pred všetkými. Našli si čas a prišli sa pozrieť na zápas. Som za to rád a dúfam, že takto budú chodiť aj na naše domáce ligové zápasy v Podbrezovej,“ vyslovil želanie Kováčik, momentálne najlepší strelec tímu.
Pohárová súťaž na Slovensku opäť ukázala, že píše pekné príbehy. Ten horehronský sa určite zaradil medzi najkrajšie. Znovu sa potvrdilo, že futbal ľudí spája. A je jedno, či ide o profesionálny alebo amatérsky. Podstatná je radosť z hry, priateľská atmosféra a spoločné stretnutia.
