(Podbrezová, 1941)
Veľakrát sme sa pokúšali popísať, čo je kamarátstvo v závode. Takýto pokus sa nikdy nevydaril, pretože kamarátstvo patrí k takým veciam v živote, ktoré nesie človek v sebe, ktoré cíti, a o ktorých sa nedá hovoriť. Toľko sa predsa len dá povedať, že kamarátstvo je tam, kde sú spoločné záujmy. Znamená veľmi prísnu formu, ktorú vedú prísne zákony. Najdôležitejším z nich je zákon vonkajšej a vnútornej disciplíny, takej, ktorá je spôsobilá a má aj vôľu kamarátskej spravodlivosti voči sebe. V základe spočíva kamarátstvo v neotrasiteľnom pocite spravodlivosti a vyjadruje pocit, ktorý sa vo všetkých situáciách presadzuje.
Druhým zákonom kamarátstva je dôvera medzi sebou, z čoho vyplýva vzájomné uctievanie sa. Dôvera a uctievanie sa spočívajú na uznaní osobnosti, poslušnosťou a slobodou viazaných rovnakou mierou.
Tretí zákon kamarátstva sa menuje vernosť, čo znamená bezpodmienečné zasadenie sa za kamaráta v každej situácii. Pracovisko dáva veľa príležitostí, aby sa kamarátstvo v tomto zmysle uskutočnilo. Je celkom rovnaké, či prevádzka ako taká je jedno veľké kamarátstvo alebo či sa kamarátstvo prejavuje v menších jednotlivých pracovných skupinkách, spájaných rovnakým zasadením sa. Vodcovská vernosť a vernosť vedených stoja na rovnakej morálnej výške, ba sa navzájom podmieňujú. Jednostranná vernosť alebo jednostranná zaviazanosť nemajú účinku. Len súzvuk obidvoch zaručuje jednotnosť a nedeliteľnosť pracovnej pospolitosti a tým aj výkonnosť v práci.
