Rozhovor s hlavným trénerom Kolkárskeho oddielu ŠK ŽP prof. Milošom Ponjavićom
Miloš Ponjavić pochádza z Gorného Milanovca v Srbsku, vyštudoval Fakultu telesnej kultúry a športu v Belehrade. V mladosti sa venoval hlavne atletike, pretekal v kluboch Gorni Milanovac, neskôr Crvena Zvezda Belehrad v behoch na krátke trate. Bol aj v reprezentácii Juhoslávie (Srbska) v šprinte. Okrem iného trénoval aj lyžiarov, basketbalistov či karate. Ako hráč kolkov súťažil za klub Gorni Milanovac.
Pôsobil aj ako reprezentačný tréner Srbska vo všetkých vekových kategóriách, aktuálne, od roku 2010, pôsobí v Podbrezovej ako hlavný tréner Kolkárskeho oddielu ŠK Železiarne Podbrezová.
Ste nepochybne jedným z najlepších kolkárskych trénerov v Európe. Čo si myslíte, že je potrebné, aby z hráča vyrástol dobrý tréner?
– Je to subjektívne tvrdenie, keď som bol mladší, sníval som o tom, teraz, v tomto veku, mám na to iný názor. Tréner musí mať rád tento šport, musí mať vedomosti, venovať sa mu naplno a vždy mať jasný cieľ a spôsob, ako ho dosiahnuť.
Aké sú výzvy práce s najlepšími hráčmi kolkov?
– Ako v každej práci, tak aj pri koučovaní musíte byť pripravení na prácu s hráčmi rôznych úrovní. S najlepšími hráčmi je ľahké pracovať, ale vo všetkých ohľadoch je to oveľa väčšia zodpovednosť. Pri práci s takýmito hráčmi nemá kouč právo robiť chyby.
Počas uplynulého desaťročia ste usporiadali tábory mládeže organizované kolkárskym zväzom v Srbsku. Čo bolo pre Vás na tých udalostiach najdôležitejšie?
– Kolkársky zväz to financoval zo štátnych prostriedkov a ja som s tímom ľudí zorganizoval a implementoval nápady a systém, ktoré som vytvoril a zrealizoval spolu s nimi. Ako mladý tréner som s tým začal v minulom storočí a výsledky sa dostavili neskôr, ale myšlienka a systém sa ukázali ako dobré. Najdôležitejšou vecou je športová výchova a vzdelávanie o základoch, ako sa stať špičkovým, ako aj sledovanie mladých ľudí, aby bolo možné predvídať perspektívu, kto môže byť top a kto len dobrý športovec.
V Podbrezovej pracujete ako hlavný tréner. Aké sú ambície klubu v tejto sezóne?
– Podbrezová má vždy tie najvyššie ciele. Tohto roku sme mali cieľ vstúpiť do najlepšej štvorky na Setovom pohári, ktorý bol žiaľ zrušený, teraz máme cieľ vyhrať Interligu, napriek všetkým obmedzeniam, ktoré nám vymyslela korona. Máme v súťažiach 6 družstiev všetkých kategórií a cieľom všetkých je atakovať prvé priečky tabuliek.
Aké sú zásady, ktoré dodržiavate ako tréner, a pre ktoré jednoducho neexistuje kompromis, pokiaľ ide o školenie?
– Na začiatku mojej kariéry to bola disciplína a odhodlanie, a teraz s príchodom nových technológií a zmenou hodnotového systému v živote kladiem väčší dôraz na vzdelanie, rešpekt a vzájomné porozumenie.
Čo je pre Vás najdôležitejšie u mladého kolkára, v ktorom vidíte potenciál do budúcnosti?
– Láska ku kolkom a túžba po úspechu, ako aj tie 2 percentá talentu. Pretože 98 percent je tréning a 2 precentá talentu sa prejavia v chuti trénovať. A správny prístup k športovému životu.
Úspechy a neúspechy sú neoddeliteľnou súčasťou každého športu. Máte zlyhania, na ktoré sa snažíte vo svojej trénerskej kariére zabudnúť?
– Mal som šťastie, že som skutočne spolupracoval so špičkovými hráčmi, ktorí mi umožnili oveľa viac výhier ako prehier. Rovnako analyzujem víťazstvo aj prehru. Snažím sa pripraviť a analyzovať každý zápas vopred, aby som neurobil chybu. Chyba trénera je viditeľná pri prehre, hráč môže mať zlý deň, ale tréner to nemusí predvídať a preberá na seba zodpovednosť.
Hovorí sa, že sú dobrí kolkári a dobrí tréneri. Súhlasíte s tým?
– To je jedna z podmienok, ale všeobecne nie. Vedomosti a spôsob, ako ich odovzdať niekomu, aby si ich osvojil, sú oveľa dôležitejšie. Mnoho zložiek ovplyvňuje cestu k dobrému koučovi. V kolkoch je známe, že každý vie všetko.
Dlho ste viedli mužský národný tím Srbska. Čo je dominantné v tom tíme, ktorý je dlhodobo šampiónom?
– Generácia, ktorá je spolu dlho, učila sa a vzdelávala v športe, mala spoločný cieľ a vždy s jasným motívom. Môj názor nie je smerodajný, pretože som subjektívny a hrdý na to, čo dali kolkom aj mne.
V súčasnosti nie ste len trénerom v Podbrezovej. Kde všade pôsobíte?
– Som profesionálny tréner Podbrezovej, hlavný tréner v táboroch NBC a hlavný výskumný tréner v rámci kolkárskeho projektu Erasmus pod hlavičkou Európskej únie. Príležitostne školím trénerov a robím prednášky, kam ma pozvú. V nemeckej reprezentácii som oficiálne v tíme pre prácu s výberom mužov ako technický poradca.
Už ste spomenuli kolkársky projekt Erasmus. Aké sú Vaše očakávania od tohto projektu?
– Po dlhé roky bola myšlienka dostať sa pod patronát EÚ. Uskutočnilo sa to až vo chvíli, keď ju Chorvátsky kolkársky zväz a Dr. Mikac vzali do svojich rúk a zrealizovali ju. Je to hlavne o rozvoji kolkárskeho športu medzi mladými ľuďmi. Aj keď nám teraz korona robí problémy, očakávame, spolu s trénermi z ďalších 5 krajín, že projekt bude úspešný. Aby sme sa posunuli dopredu, urobíme prácu s mladými ľuďmi a vytvoríme brožúru a systém, ktorý zdokonalí a rozvinie tento náš malý krásny šport.
Spoločná česká a slovenská Interliga je v mnohých ohľadoch zaujímavá ako regionálna liga. Je to dobrý model, ktorý je možné uplatniť v iných regiónoch Európy?
– Myšlienka je skvelá. Vyskytli sa určité pokusy o jej rozšírenie, ale myslím si, že v súčasnej situácii v kolkárskom športe to nie je reálne. Nemáme dostatočnú marketingovú základňu ani ľudí, ktorí by túto myšlienku zrealizovali.
Aké sú výzvy moderných kolkov a na čo by sa mali tréneri zamerať v budúcnosti?
– Táto otázka je určená pre trénerský seminár a rozsiahlu diskusiu, ale poviem len jedno – byť športovcom v pravom slova zmysle.
Ako vidíte klasické kolky o 10 rokov?
– Ťažká otázka. Ja, ktorý som svedkom všetkých udalostí v tomto športe už 34 rokov a vždy som bol optimistický, sa obávam, že to, čo vidím v našom športe teraz, nesľubuje veľkú perspektívu, práve naopak. Ak sa niečo nezmení a neprídu do vedenia medzinárodnej federácie noví, mladí ľudia s novými myšlienkami, nemáme svetlú perspektívu. Rád by som sa mýlil, ale bez novej krvi a schopných ľudí nie je v NBC žiadny pokrok.
