Kondiční tréneri patria k neodmysliteľnej súčasti profesionálnych klubov. Sú známi tým, že hráčom dávajú poriadne zabrať. V našom FK Železiarne Podbrezová pôsobí na tomto poste už viac ako dva roky Jozef Jandzik. Športovcom sa pravidelne venuje a pomaly myslí na január, kedy sa začne príprava na jarnú časť. O práci kondičného trénera, ale aj o súčasnom programe našich hráčov a plánoch do najbližšieho obdobia, hovorí pre náš dvojtýždenník.
Aké boli vaše začiatky v FK Železiarne Podbrezová?
– S prácou kondičného trénera som začínal v obci Nemce pri Banskej Bystrici, v známom fitness centre. Môžem povedať, že v ňom sa všetko začalo. Vďaka tomu, že vo fitku pôsobím pod Romanom Švantnerom, s ktorým náš klub spolupracoval ešte za čias Fortuna ligy, som dostal ponuku ísť pracovať k mládeži. Prvý rok môjho pôsobenia bol, bohužiaľ, sprevádzaný začiatkom pandémie. Mládežníckym kategóriám nebolo dovolené naplno trénovať. Išlo skôr o to, aby sme hráčov v čo najväčšej miere a aj s pomocou plánov na doma, udržali v kondícii. Následne, v januári tohto roka, som prešiel k A-tímu.
Prečo ste išli od mládeže k „áčku“?
– Ako som už spomínal, moje pôsobenie v mládeži nebolo také intenzívne, ako som možno očakával. Mám na mysli predovšetkým tréningový proces, keďže ten bol počas roka prerušovaný. Rok mi ubehol pomerne rýchlo a na prelome minuloročnej sezóny, na základe personálnych zmien na poste trénerov, som dostal ponuku trénovať podbrezovské „áčko“. Zo začiatku som pracoval jednou nohou stále v mládeži, ale od úvodu aktuálnej sezóny 2021/2022 sa primárne venujem mužom.
Je rozdiel pracovať s mládežou a dospelými?
– Určite áno. Či už ide o vek, skúsenosti jednotlivých hráčov, ale, v neposlednom rade, aj o náročnosť súťaže a tréningový proces. Prevažná časť mojej práce s hráčmi sa odohráva v posilňovni. Z pohľadu pohybového stereotypu a určitých návykov je potrebné viac času venovať mladším futbalistom. U dospelých počítame, že tento level už majú za sebou a práca s nimi je zase o niečom inom. Môžem ale povedať, že pri mládeži som získal určité skúsenosti, ktoré využívam aj v práci s A-tímom.
Naši hráči momentálne oddychujú. Ale asi si nemôžu dovoliť len tak ležať na gauči, súhlasíte?
– Chalani sú doma už takmer dva týždne. Teraz majú priestor na to, na čo nemajú čas v priebehu sezóny. Sú to chvíle s rodinou, rôzne výlety, ale aj športy, ktoré nám zima ponúka – skialpinizmus, hokej a podobne. Tým, že majú náročnú časť sezóny za sebou a jar bude po fyzickej i psychickej stránke ešte ťažšia, potrebujeme, aby boli dostatočne oddýchnutí a zároveň aj pripravení. U mužov je početná časť hráčov od 19 do 24 rokov. Prevažná časť z nich, ale i starších, na sebe pracuje, aj keby mohli oddychovať. Sme neustále v kontakte, a to je ukazovateľ, aká výborná partia hráčov sa v Podbrezovej zišla. Od 16. decembra nabehli na individuálne plány, ktoré sme im vypracovali a poslali.
Vianoce sú sviatky hojnosti. Čo si môžu dopriať futbalisti počas tohto obdobia?
– Určite im nič nezakazujeme. Sú profesionáli a vedia, čo si môžu a nemôžu dovoliť. Asi každý z nás si cez Vianoce dopraje. Či už sladké alebo všetko, čo príde pod ruku (smiech). Nemôžu si však dovoliť, aby prišli nepripravení, nedajbože s nadváhou. Príprava bude ťažká a vieme, o čo na jar hráme. V rámci testovej batérie, ktorú hráči absolvovali v lete, a čaká ich tiež na začiatku prípravy v januári, sme im merali aj podkožný tuk. Ten nám ukáže, ako sú na tom z pohľadu kompozície tela. Verím, že veľké rozdiely v porovnaní s letom nebudú.
Budú mať teda tolerované nejaké kilečko navyše?
– Príliš detailne sme sa na túto tému nebavili. Nikomu sme nepovedali, že ty ideš domov a môžeš pribrať tri kilá a ďalšiemu zasa, aby dve schudol. Chlapci si hmotnosť budú strážiť. Určite ich na testoch neminie ani váženie, spolu so spomínaným meraním tuku. V prechodnom období ich čakajú náročné dvojfázové tréningy, ktoré musia zvládnuť, aby boli pripravení. Pri ich metabolizme a mentálnom nastavení si myslím, že zo súčasnej partie nepríde nikto, kto by mal dve kilá hore, aj keď si dopraje viac šalátu.
Spomínali ste prechodné obdobie. Čo to znamená?
– Ja to vnímam tak, že ide predovšetkým o psychohygienu. Sezóna je dlhá a zápasov veľa. V jesennej časti sme mali aj dve predohrávky. Bolo toho dosť a hráči si musia vyčistiť hlavu, aby boli na jar hladní po futbale a zdravo namotivovaní na druhú časť sezóny. Dva týždne mali úplné voľno, ktoré mali vyplnené mimofutbalovými aktivitami. Následne, od 16. decembra do 5. januára, začali plniť už spomínané individuálne plány na doma. Skladajú sa zo silového a bežeckého programu. Chalani ho majú individuálne nastavený podľa deficitov, ktoré sme zistili na poslednom testovaní, ale aj z pohľadu vybavenia a podmienok na cvičenie. Veľmi zjednodušene môžem povedať, že prechodné obdobie je základ. Je potrebné ho absolvovať pred náročným prípravným obdobím, aby sme v januári mohli začať naplno trénovať. Druhým aspektom je aj snaha, aby sme v čo najväčšej miere zamedzili zraneniam.
Je všeobecne známe, že kondičných trénerov nemajú športovci príliš v láske. Ako je to vo vašom prípade?
– Dá sa povedať, že je to pravda. Tiež som hrával futbal a behanie bez lopty som nemal veľmi v láske. Na tejto úrovni si ale chalani uvedomujú, že je to ich práca a každý chce byť čo najlepší. A to bez rozdielu, či ide o mladších hráčov, ktorí majú budúcnosť pred sebou alebo starších a skúsenejších. U nás v mužstve máme veľkú výhodu, že máme dostatočné zastúpenie aj mladých perspektívnych futbalistov a aj starších. Táto skutočnosť sa odráža v tom, že sa vzájomne posúvajú a šatňa je nabitá správnou energiou. Prípravné obdobia nie sú veľmi obľúbené, pretože sú zamerané predovšetkým na nešpecifický rozvoj, teda bez lopty. Všetko je ale o systematickej práci počas celého roka nielen hráčov, ale aj celého realizačného tímu. Našich zverencov pripravujeme tak, aby zvládali počas kompletnej sezóny náročné zápasy vo vysokej intenzite, ale zároveň, aby sme u nich predišli prípadným zraneniam.
Je rozdiel v zimnej a v letnej príprave?
– V rámci futbalu asi len ten, že v lete behajú v teple a v zime zababušení. Zimná príprava je ale o niečo dlhšia a náročnejšia, pretože sa v nej kladie väčší dôraz na fyzický rozvoj hráčov. Leto je, naopak, zamerané viac špecificky. Zásadný rozdiel, napríklad v porovnaní s hokejom, nevidím.
Na záver otázka na odľahčenie. Kto je podľa vás v tíme najväčší „makač“ a komu, naopak, najmenej „vonia“ príprava, respektíve, kto si najviac pofrfle?
– Všeobecne, vrcholový šport je charakteristický tým, že ho sprevádzajú náročné tréningy a spolu s nimi občas aj spomínané frflanie. V tejto disciplíne ale nikto výrazne nevyčnieva z radu. Čo mám zatiaľ skúsenosť s našimi chalanmi, tak prevažná väčšina z nich robí nad rámec toho, čo musia. Ťažko teda niekoho z partie vybrať, lebo by mi bolo ľúto, že som nespomenul viacerých.
