Futbalisti FK Železiarne Podbrezová sú najpríjemnejším prekvapením aktuálnej sezóny Fortuna ligy. V 12. kole cestovali na Tehelné pole s vizitkou tímu, ktorý ako jediný z pelotónu neokúsil trpkosť prehry. Hrať na Slovane, na Národnom futbalovom štadióne, je sviatok pre každého hráča. A nielen pre protagonistov na trávniku, ale aj pre fanúšikov.
V skoré nedeľné popoludnie vyrazil z Horehronia autobus zaplnený skalnými priaznivcami železiarov. S pokorou, uvedomujúc si silu súpera, boli prognózy výsledku opatrné. „Ja si myslím, že bude 2:2,“ zatipoval jeden z fanúšikov a doplnil ho ďalší s podbrezovským šálom okolo krku. „Slovan bude určite kopať jedenástku. To sme si už zvykli,“ povedal s úškrnom. Dobrá nálada a veľké očakávania boli sprievodným znakom počas celej cesty. Na jednej z púmp už dávali chlapci z Horehronia o sebe vedieť prvými chorálmi. Dopĺňame zásoby jedla, nejakého pivka a ideme ďalej. Pred Bratislavou nás vítajú dažďové kvapky. Padá nám šťastie? Nevedno. Na mobiloch pozeráme zostavy…
„Slovan nastupuje v plnej sile. Dokonca aj s mladým Weissom,“ zaznelo zo zadných sedačiek. „Ramírez a Kucka? Dobre, že hrajú, nemajú teraz formu,“ zanalyzoval. „Tí dvaja Gruzínci sú perfektní hráči. Bude to ťažké,“ doplnil ďalší, mysliac na dvojicu legionárov v belasom drese Kankavu a Kašiu. „Pozerajme na seba,“ zahriakol ho nabudený fanúšik z predných radov.
Hlasivky nešetrili
Po príchode pred štadión odchádzame do sektoru hostí nachádzajúcim sa pod strechou. Do výkopu je niekoľko minút, ale podbrezovskí fanúšikovia nešetria svoje hlasivky. Výborná akustika prispieva k tomu, že nás je počuť viac ako domácich. Na prvý pohľad sa prázdne tribúny plnia len opatrne, ale mobilizuje sa aj kotol belasých. Pred výkopom je už v miernej prevahe, ale to nám neprekáža.
V úvodnom polčase hrajú naši futbalisti s favoritom vyrovnanú partiu. Až na prvé minúty, kedy nás majster zatlačil. Ale vyrovnané to bolo aj na tribúnach. Podbrezovčania fandili ostošesť a hoci boli počtom v oslabení, pomáhali dotvárať solídnu atmosféru.
Nešťastný záver
Zaujímavé veci sa diali aj na trávniku. V prvom polčase nás podržal brankár Ludha, keď vychytal Kankavu i Zmrhala. Po hodine hry však prišiel trest. Zaváhanie v rozohrávke využil striedajúci Barseghjan, našiel Weissa a ten otvoril skóre. Netrvalo dlho a hostia vyrovnali. Gejzír radosti v tábore hostí vypukol po rohovom kope, keď Grendelovu strelu tečoval Godál a guľaté čudo sa trepotalo v sieti.
Podbrezová sympaticky bojovala a so súperom držala krok. Slovan sa však nadýchol k tlaku a v samom závere po dvoch rohových kopoch Hrnčára a góloch Kašiu a De Marca predsa len naklonil misky váh na svoju stranu. Po záverečnom hvizde vládlo v našej družine sklamanie. Chýbalo šťastie, veď sme nastrelili konštrukciu brány a v jednom prípade defenzíva majstra „upratovala“ loptu takmer z bránkovej čiary. Siahali sme na bod, avšak výkon a celkový herný prejav bol na vysokej úrovni. Podbrezová iba potvrdila, že patrí k najlepším tímom súťaže a nemusí sa báť žiadneho protivníka – ani veľkého Slovana.
Mobilizácia na najbližší zápas
Hoci sklamaní, no povzbudení dobrým výkonom našich chlapcov opúšťame štadión. Pred jeho bránami pózujeme na spoločnú fotografiu a čaká nás dlhá cesta na Horehronie. V autobuse prebiehajú podrobné analýzy. Niektorých okrem výsledku sklamal sektor hostí. Natiahnutá sieť totiž komplikovala výhľad na trávnik.
„To nie je nikde na podobných štadiónoch,“ poťažkal si zachrípnutý priaznivec FK Železiarne Podbrezová. „Nabudúce kúpim lístky na hlavnú tribúnu,“ dodal trošku namosúrene už bez hlasu. Napokon mávol rukou. Veď takýto „detail“ nemôže pokaziť dojem z vydareného výjazdu.
Niečo po jedenástej večer prichádzame do Podbrezovej. Lúčime sa s „parťákmi“ a vyslovujeme želanie, aby sme sa takto zišli aj na ďalšom výjazde. Väčšina pritom už mobilizuje sily na najbližšieho súpera v Zelpo aréne – MFK Ružomberok. Tešíme sa, že máme za sebou skvelý výjazd do hlavného mesta. Unavení z fandenia i dlhej cesty odchádzame do svojich domovov oddychovať…
