Prvé futbalové krôčiky robil v rodnej Hnúšti. Postupne pričuchol aj k trénerskému remeslu. Jedného dňa prišla nečakaná ponuka z Podbrezovej. Ani sekundu neváhal a šancu chytil za pačesy. Dnes má na starosti chlapcov v kategórii U10 a U14. V decembri ho vyhlásili za najlepšieho mládežníckeho trénera v našom klube za vlaňajší rok. Erik Kršák má len 27 rokov a kariéru na lavičke ešte len rozbieha. No svedomitou prácou sa chce každým dňom posúvať. Viac prezradil v rozhovore.
Ako sa chlapec z Hnúšte dostal do Podbrezovej a rovno k trénovaniu mládeže, teda do jednej z najlepších futbalových akadémií na Slovensku?
– Pamätám si presne na ten deň. Bol štvrtok a ja som práve vo futbalovom klube v Hnúšti viedol chlapcov z kategórie U12 v zápase proti Revúcej. Na stretnutie sa prišiel pozrieť aj Ján Straka, mládežnícky tréner z FK Železiarne Podbrezová. Zaujímali ho niektorí naši hráči, no zároveň potreboval asistenta do svojej kategórie. Neprešiel ani týždeň a už som sedel v kancelárii s Miroslavom Poliačkom, generálnym manažérom podbrezovského klubu. V tej chvíli sa stalo niečo, čo mi dovtedy vôbec nenapadlo a ani som neveril, že sa tak stane. Dohodli sme sa na spolupráci a od leta 2022 som sa stal asistentom trénera Straku.
K futbalu ste mali vždy blízko, veď ste aktívne hrávali…
– Mojím materským klubom bola rodná Hnúšťa, potom som pôsobil v Rimavskej Sobote. Následne som si dal od futbalu prestávku, no kamaráti ma nahovorili, aby som znovu začal hrávať. Obliekol som si dres Tisovca, no po asi dvoch rokoch som sa vrátil do Hnúšte. Keď som dostal trénersky angažmán v Podbrezovej, vyskúšal som si pôsobenie vo Valaskej a v Tatrane Čierny Balog.
Kopačky ste však medzitým zavesili na klinec. Prečo?
– Nemal som v pláne končiť a ako som spomínal, vyskúšal som si súťaže tu v regióne. Keďže som sa postupne stal trénerom hneď dvoch kategórií a až na občasné výnimky máme oba víkendové dni zápas alebo turnaj, nie je možné časovo to skĺbiť. Musel by som chlapcov, najmä z prípravky obmedziť, a to by nebolo voči ním fér. Preto som radšej prestal a vôbec to neľutujem.
Vaša trénerská kariéra v Podbrezovej má zatiaľ správny smer. V decembri ste boli vyhlásený za najlepšieho trénera mládeže. Čo to pre vás znamená?
– Takéto ocenenia sú pre mňa veľkým záväzkom do ďalšej práce. Teší ma, že vedenie vníma moju robotu pozitívne. Ale záväzok je to aj v tom, že i naďalej musím tvrdo pracovať, keďže mám ešte mnohé rezervy. Najviac ma potešilo, keď som videl svoju rodinu na galavečeri. Sledoval som, ako boli na mňa hrdí, keď som si prevzal ocenenie. Celkovo však nevnímam, že som sa nejako vypracoval. Snažím sa len robiť maximum, a to aj mimo ihriska, pomáhať v klube a čas ukáže, kam to v Podbrezovej dotiahnem.
Čo vštepujete svojím mladým zverencom?
– Chlapcov učím, že makať musia aj mimo tréningov, lebo jedine tak budú úspešní. Snažím sa vzdelávať ich aj v oblasti správnej stravy, regenerácie a prízvukujem im, že musia dbať na spánok. Myslím si, že som dosť prísny, a to nielen počas tréningov, ale i v zápasoch. Na druhej strane, za každú drinu prichádza odmena. Zápasy s mužstvami ako Anderlecht Brusel, MTK Budapešť, Wisla Krakov, Baník Ostrava, Dukla Praha, MTK Budapešť, Katovice a podobne sú obrovskou skúsenosťou i zážitkom. Čoskoro nás s chlapcami čakajú turnaje v Ostrave i v Kroměříži. Čiže chalani musia aj niečo zniesť. Keď sa však na to pozriem z iného uhla, aj ja sa im snažím pomáhať, a to i mimo trávnika. Keď niečo potrebujú, môžu sa na mňa spoľahnúť, napríklad pri odvoze na tréning alebo zápas. Vždy sa im budem snažiť vychádzať v ústrety.
K trénovaniu je potrebné neustále vzdelávanie. Kde čerpáte všetky potrebné informácie?
– V rámci Slovenského futbalového zväzu zbieram hodiny potrebné k licencii a pozorne sledujem náš A-tím. Často sa rozprávam aj so skúsenejšími trénermi a na internete odoberám poznatky od rôznych analytikov, ktorí majú na starosti profesionálne kluby. Je toho dosť, no ak sa chcem posúvať, musím na sebe tvrdo pracovať.
Ako vnímate podbrezovskú futbalovú akadémiu?
– Neustále vidieť, ako sa klub posúva a snaží sa patriť medzi najlepšie akadémie na Slovensku. Aj z pohľadu zázemia dostávame naozaj všetko, čo je v silách vedenia, aby sa to dalo zvládnuť aj z pohľadu financií. Uvidíme, kam sa až dokážeme posunúť, ale som rád, že môžem byť súčasťou toho všetkého.
Čo vás čaká v najbližšom období?
– Ešte tento rok by som sa chcel dostať na vzdelávanie do Českej republiky a rád by som si tam urobil trénerskú A licenciu. Takisto sa zameriavam na ďalší ročník turnaja Peter Kováčik Cup, ktorá je určená pre hráčov kategórie U14. Spolu s klubom nás čaká organizácia letných turnajov prípraviek. S mojimi zverencami by sme chceli nadviazať na úspešnú jeseň nielen po výsledkovej stránke, ale aj z pohľadu celkového rozvoja.
