Mobily išli bokom. Tábor v Repišti charakterizovalo množstvo aktivít a dobrá nálada

Spoločná fotografia účastníkov druhého turnusu v Repišti. Foto: M. Gončár

Letné tábory určené pre deti zamestnancov podbrezovských železiarní majú dlhú tradíciu. Medzi najobľúbenejšie patrí tábor v obci Repište v okrese Žiar nad Hronom. Aj tento rok sa konal v dvoch turnusoch. Decká si vychutnali nezabudnuteľné dva týždne v Chate U daniela a jej okolí.

Účastníkov tábora čakal znovu bohatý program. Rôzne hry, zábava, pohyb, poznávanie, pobyt v kolektíve a všadeprítomná dobrá nálada boli hlavné znaky nezabudnuteľných chvíľ v lone nádhernej prírody. Avšak krásy tohto sveta dnes človek často prehliada. Súčasná doba je totiž charakteristická nadmerným používaním mobilných telefónov a technológií všeobecne. Človek sa stáva otrokom a vonkajší svet je pre neho cudzí.

„Aj preto sme v tábore riešili záhadu internetového upíra. Deti mali prísť na to, prečo je mobil nebezpečný. Práve mobil je taký malý upír, ktorý vysáva energiu a oberá o mnoho krásnych vecí naokolo. Pointou bolo, aby sa presvedčili, že mobil je síce dobrý kamarát, ale prináša aj mnohé riziká. Učili sme ich preto používať ho rozumne, aby mu úplne nepodľahli a aby neohrozili svoju budúcnosť,“ povedal Ladislav Moško z CK Agentúra O.K., ktorý tábory organizuje už dlhé roky. Ako dodal, všetko robili zábavnou formou. Deti mali telefón k dispozícii len na hodinu a zvyšný čas venovali hrám, kamarátom a ďalším aktivitám.

„Nie sme proti mobilnej komunikácii, ale proti tomu, aby deti trávili nekonečne veľa času ťukaním a pozeraním do obrazovky. Snažili sme sa im ukázať, že používanie technológií musí byť rozumné. Pri niektorých aktivitách ale mobil mohli používať, napríklad na fotenie znakov pri jednotlivých hrách. Vtedy bol pre nich dobrou pomôckou. No najväčšie riziko hrozí vtedy, ak sa mobil stane vládcom, čo vidíme často v dnešnej populácii.“

Bohatý program

Účastníci tábora sa takisto zoznámili so svetom fantázie a svetom temnoty. „Temnotou je nuda, lenivosť a ďalšie zlé vlastnosti, ktoré človek môže mať. Na druhej strane je dobrota, láska a všetko, čo nám dáva chuť do života a dobíja nás energiou,“ pokračoval L. Moško.

Pre deti bol pripravený bohatý program, napríklad aj penová párty. Foto: L. MoškoOkrem množstva hier sa deti chodili pravidelne kúpať do neďalekých Sklených Teplíc, vyskúšali si nočné hry, penovú párty, ale aj športové zápasy či návštevu prírody. „Program bol skutočne veľmi bohatý. Tento rok sme mali v tábore aj menšie deti, preto sme im pripravili také aktivity, aby si odniesli množstvo zážitkov a aby dané úlohy bez problémov zvládli,“ doplnil vedúci tábora.

Ladislav Moško ďalej poznamenal, že prvého turnusu sa zúčastnili skôr staršie decká. No program musí byť pre všetkých rovnako zaujímavý. „Deti sú tento rok poslušné, ale čo si všímam, každým rokom sú viac a viac pohodlné. Niektoré nevládzu na túre, ďalšie v lese, niektoré vôbec nešportujú a nehýbu sa. Preto musíme brať ohľad aj na túto skutočnosť. Chceme totiž, aby si spoločné chvíle vychutnali, mali veľa kamarátov, venovali sa pohybu, zdraviu, mali dobrú stravu a sprevádzal ich smiech,“ doplnil.

Aby dlho spomínali

Príprava programu preto nie je jednoduchá. Podstatné však je, aby mali všetci na tábor čo najkrajšie spomienky. „Okrem zmieňovaných aktivít ukazujeme deťom, aké dôležité je mať dobré vlastnosti – spoločenskosť, ľudskosť, schopnosť komunikovať, ale aj vedieť si po sebe urobiť poriadok, poďakovať či poprosiť. Musia preto prijať podmienky hry, čiže určité pravidlá. Ak ich dieťa prijme, odchádza spokojné. Smútok v očiach na konci tábora je dôkazom, že sa im páčilo a budú sa chcieť vrátiť.“

Ladislav Moško hovorí, že s prípravou začína približne tri alebo štyri mesiace pred začiatkom jednotlivých turnusov. V programe pritom musí byť všetko. „Prichádzam s prvotnou ideou, ktorú postupne rozvíjame, pričom využívam aj skúsenosti z minulých rokov. Inšpirujem sa bežnými situáciami a vecami z okolitého sveta alebo mi len tak napadne myšlienka. Niektoré hry sa deťom tak páčia, že si ich pýtajú aj v ďalších rokoch, hoci nesúvisia priamo s témou daného tábora,“ povedal s úsmevom.

Vyzdvihol spoluprácu so železiarňami

Spolupráca L. Moška a podbrezovských železiarní trvá bezmála tri desaťročia. Za ten čas sa v tábore vystriedali stovky detí, ktoré dnes do Repišťa posielajú svoje ratolesti.

„Chcem sa aj touto cestou poďakovať vedeniu akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová. Je to jedna z mála firiem, ktorá dbá nielen na prosperitu svojich zamestnancov a ponúka im rôzne benefity, ale cez detské rekreácie pomáha zvládať rodičom výchovu. Keď firma niečo takéto podporuje, je to rozhodne dobrá investícia. Vieme totiž, aká je náročná doba. Keď sú decká doma, často trávia až príliš veľa času na telefóne. Rodičia však uvítajú, keď sa vrátia domov z práce a nájdu uprataný byt, možno nakúpené a niekto ich pozdraví, objíme. Také niečo v minulosti bežne fungovalo, teraz je to už v menšej miere. My sa však k tomu vraciame a vedieme deti aj v tomto smere,“ pokračoval L. Moško a dodal: „Od začiatku našej spolupráce so Železiarňami Podbrezová bolo jasné, že to má zmysel. Slzy detí, keď od nás odchádzajú, sú tou najkrajšou odmenou a nenahradia ich žiadne financie. Ide o nádherný pocit a kto niečo podobné robí, vie, o čom hovorím.“