Múr, ktorý postavili obri

 

Odštartoval jún, začína sa obdobie dovoleniek, ktoré je určené na regeneráciu nielen fyzického, ale aj psychického stavu človeka. Načerpávame nové sily, spoznávame nové miesta, ľudí, kultúru či gastronómiu. Mnohí máme sny o exotických alebo kultúrne významných miestach, ktoré by sme chceli navštíviť. Vedeli ste, že za svetovými raritami nemusíte cestovať ďaleko? Slovensko ponúka okrem krásnej prírody aj, „repliky“ svetových unikátov. V najbližších číslach vám predstavíme zaujímavé miesta a tipy na dovolenku alebo výlety, o ktorých ste (možno) nevedeli. Na svoje si prídu milovníci turistiky, histórie, mytológie, ale aj tí, ktorí radi len tak polihujú pri vode. Ak poznáte „tajné“ miesto na Slovensku, ktoré stojí za to vidieť, môžete nám ho zaslať na adresu: noviny@zelpo.sk.

Ako prvý vám predstavíme Val obrov, zvaný aj „slovenský čínsky múr“ či „čertov múr“. Je to slovenský unikát, no predsa o ňom veľa ľudí nevie. Ide o kamenno-zemný útvar, tiahnuci sa od vrchu Sitno cez Štiavnické vrchy, až po rieku Ipeľ. Jedna časť dokonca začína pri ústí Hrona a končí niekde pri Žarnovici. Existujú však aj schematické nákresy, ktoré val naznačujú od Dunaja, až po Žilinu.

Odhadovaná dĺžka valu je približne osemdesiat kilometrov a pokračuje z východného Maďarska valom, nazývaným aj Sarmatský, ktorý by mal siahať až niekde do Poľska. Podobné valy sa nachádzajú aj v iných štátoch Európy.

Prečo názov Val obrov?

Nikto nevie, kto ho postavil, za akým účelom, ani v ktorom roku. Odborníci ponúkli len niekoľko dohadov. Mohlo ísť o obranný val alebo o vytýčenie hraníc. Na niektorých miestach akoby obkolesoval les.

Existujú aj rôzne povesti o tom, že tento múr stavali obri, ktorí údajne na našom území bojovali s bohmi. Toto sa spomína v mytologických piesňach zvaných Eddy, kde s bohmi bojuje obor Surtr. Nemusí to byť celkom výmysel. „Obri“ kedysi skutočne žili, avšak nie ako mytologické bytosti, ale ako normálni ľudia. Potvrdzujú to aj viaceré náleziská hrobiek, ktoré po tisícročia uchovali telá bojovníkov, ktorí merali od dvoch do dva a pol metra. Podobné nálezisko sa našlo aj pod Tatrami. Podľa archeológov spomínaná výška v tej dobe až taká abnormálna nebola. Ľudia boli kedysi vyšší a „zakrpateli“ až neskôr (v stredoveku bola výška priemerne vysokého chlapa okolo 1,6 metra). Dnes sú už ľudia opäť vyšší.

Stará slovenská povesť hovorí, že kamenný val postavili čerti, aby oddelili peklo od zeme. Ľudia tomu verili aj preto, že celý val bol obhorený, z toho pramení aj názov „spečený val“. Neskôr vedci zistili, že pravdepodobne išlo o klasické vyhorenie, nakoľko bol val obkolesený drevenými hradbami.

Názov Val obrov potvrdzuje aj prvá zmienka z 13. storočia, kedy dostal názov Fossa giganteum, v preklade Val obrov. Jeho história je však ďalekosiahlejšia. V blízkosti sa našli kamenné predmety, sekery, ktoré boli vyrobené okolo roku 5 000 pred naším letopočtom. Je teda Val obrov starší, ako egyptské pyramídy?

Podobný Čínskemu múru

Prívlastok „slovenský čínsky múr“ dostal pre jeho dĺžku. Výstavba valu musela byť zrejme veľmi dobre organizovaná. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné veľké kamenné bloky, s ktorými musel manipulovať veľký počet osôb, nakoľko nemali v tej dobe pomocnú techniku podobnú tej dnešnej.

Niektoré veci naznačujú, že v blízkosti valov boli klasické obývané osady. Dôkazom je studňa vysekaná do skaly, ostatky železa na kameňoch alebo pozostatky mostov, či náznaky obydlia. V blízkosti sa objavili aj umelo vybudované jaskyne, ktoré mohli slúžiť ako pivnice pre úschovňu potravín alebo ako spomínané obydlia. Zaujímavosťou sú aj tunely vytesané do skál, ktoré mohli byť tajnými chodbami alebo skaly nepravidelného, opracovaného tvaru.

Kde sa Val obrov nachádza?

K valu sa najlepšie dostanete z obce Pečenice, odkiaľ vedie náučný chodník, na ktorom sa dozviete viac nielen o vale samotnom, ale aj o miestnej faune a flóre. Pekný výhľad a zachovalú časť nájdete na vŕšku Vtáčnik pri Pečeniciach. Val tam má podobu vyvýšenej kamennej sutiny, miestami pripomína širokú cestu, inde zase zvetraný múr. Veľkú časť valov použili obyvatelia aj na stavanie svojich domov. Zvyšky valu možno dodnes vidieť v chotároch tekovských obcí.