Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. V porovnaní s európskym priemerom je to viac, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere dvanásť percent.
Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme každý deň. Čím viac nám každý mesiac „ukroja“ z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby. Toto tvrdenie vychádza z analýzy WOOD & Company.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa medziročne zvýšia o približne 3 percentá. V júli tohto roku tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo až na 4,7 percenta, a v auguste na 5,2 percenta. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR si Slováci v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 percenta viac ako minulý rok.
Napriek tomu, že potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.
Na Slovensku síce podľa údajov obyvatelia nehladujú, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 percent slovenských domácností. „Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch zhruba tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi,“ povedala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Hoci sa podľa analýzy Slováci sťažujú na rast cien potravín a na ich nákup, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kilogramov potravinového odpadu (t. j. 0,3 kilogramu potravinového odpadu denne). „Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša,“ doplnila Sadovská.
Dobrou správou je, že aj napriek tomu v rámci EÚ plytvajú Slováci potravinami pomenej.
Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla.