V dňoch 6. – 14. apríla sa v Belehrade konali ISF Majstrovstvá sveta vo futbale, na ktorých štartovali víťazné mužstvá z národných kvalifikácií. Zastúpenie na prestížnom školskom svetovom šampionáte malo aj Slovensko. Našu krajinu reprezentovalo Súkromné gymnázium Železiarne Podbrezová.
Mužstvá na záverečnom turnaji boli rozdelené do štyroch šesťčlenných skupín. Do ďalších bojov postupovali prvé dve mužstvá z každej skupiny. Cieľ našich mladých futbalistov bol jasný: prebojovať sa po základnej časti medzi prvých dvoch v skupine, a tým si zaistiť postup do štvrťfinále.
V skupine sa hralo systémom každý s každým a mužstvá, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach, vytvorili štvrťfinálovú osmičku, kde sa už hralo o celkové 1. – 8. miesto. Družstvá, ktoré obsadili vo svojej skupine 3. a 4.miesto hrali o 9. – 16. miesto a poslední dvaja v skupine o 17. – 24.miesto. Žreb nám priradil „C“ skupinu. Na pohľad bola najľahšia a tak bola šanca na postup do štvrťfinále určite reálna. Postupne sme sa predstavili proti Luxembursku, Dánsku, Rakúsku, Spojeným Arabským Emirátom a Belgicku.
V nedeľu, 7. apríla, sme si v úvodnom zápase poradili s Luxemburskom. Po jasnom víťazstve 4:0 sme si pripísali prvé tri body a turnaj sme začali výborne. Hneď nasledujúci deň, pondelok, sme porazili aj Dánsko a opäť jednoznačne – 5:0. Hoci výsledky vyzerali presvedčivo, v skutočnosti boli obidva zápasy veľmi ťažké. Ten úvodný preto, lebo bol prvý a ten býva na turnajoch vždy špecifický. Súper slabšie tvoril a bolo náročné streliť mu prvý gól. Podarilo sa to Tobiasovi Raffayovi, ktorý nakoniec zaznamenal v zápase hetrik. Proti Dánom to bolo ešte ťažšie. Bol to kvalitnejší a technicky disponovaný súper, no naši chlapci hrali výborne, disciplinovane a darilo sa im aj strelecky. Dáni hrozili z rýchlych protiútokov, no naši obrancovia, a aj všetci ostatní, si na ihrisku vzorne plnili svoje povinnosti. Skóre otvoril opäť Tobias Raffay (1:0) a do polčasu sa presadil ešte Ivan Banas (2:0). Raffay potom premenil pokutový kop (3:0) a nechytateľne strelou z diaľky zvýšil na 4:0 Marek Ufrla. Rezignovaným Dánom strelil posledný gól vynikajúci Matúš Katunský. Po dvoch zápasoch sme tak mali na konte šesť bodov a skóre 9:0.
V ten istý deň poobede sme odohrali aj zápas s Rakúskom. Tretí zápas v skupine nám však nevyšiel podľa predstáv a vyšli sme z neho bodovo naprázdno. S našimi západnými susedmi sme prehrali 5:0. Stále sme však ostali v hre o postup zo skupiny a uvedomovali sme si dôležitosť posledných dvoch stretnutí.
V utorok doobeda sme najskôr hrali so Spojenými Arabskými Emirátmi a zvíťazili sme 2:0. Dlho sa nám nedarilo streliť gól, hoci sme na ihrisku jasne dominovali. Súper nemal žiadnu šancu, ale našim futbalistom sa nedarilo z veľkého tlaku streliť gól. Jasnú gólovú strelu chytil do rúk súperov obranca a tak sme dostali možnosť skórovať z pokutového kopu. Loptu si postavil Tobias Raffay a nedal brankárovi šancu. Do polčasu sme tak viedli 1:0. Súpera sme zatlačili aj v druhom polčase, no ukľudňujúci gól neprichádzal. Na konečných 2:0 po peknej kombinačnej akcii skóroval Tomáš Janeček, asi tri minúty pred koncom stretnutia. Po štvrtom zápase sme mali na konte deväť bodov a pred sebou rozhodujúci zápas skupiny v boji o štvrťfinále.
Poobede sme už nastúpili proti Belgičanom. Obrovská koncentrácia, nasadenie a vynikajúci výkon od každého nášho hráča a veľká vec sa podarila. Bolo to o jednom góle, Belgičania boli rýchli, technickí a mali fantastických hráčov, ktorí nám robili obrovské problémy. My sme však mali väčšie srdiečko, disciplínu a Matúša Katunského, ktorý po super defenzívnom výkone dal Belgičanom aj gól. Dorazil do brány Samovu Jenatovu hlavičku, ktorá sa po našom rohovom kope odrazila do priestoru kde si ju prebral a nedal brankárovi šancu. Belgičania sa potom do nás pustili, ale naši chlapci to už zvládli dokonca, aj keď to bolo náročné. Našim ďalším súperom vo štvrťfinále boli Gréci, ktorí postúpili ako víťaz „B“ skupiny.
Po dni voľna (streda) sme vo štvrtok dokázali vo štvrťfinále poraziť aj Grécko. Po výsledku 5:0 sme sa tešili z postupu do semifinále. Výsledok sa zdá byť jednoznačný, no na ihrisku to bola vojna. Prvý polčas skončil nerozhodne 0:0, súper hrýzol, trápil, no našim chalanom vyšiel super zápas. Tréner Ivan Klusaček ich fantasticky pripravil, urobil vynikajúce striedania a po piatich minútach druhého polčasu sa presadil striedajúci Igor Brozman a o pár minút nato pridal druhý gól Miky Bakaľa. Ostávalo dvadsať minút do konca a Gréci boli veľmi nepríjemní, no nakoniec bolo dopriate nám.
Všetci podali úžasný výkon a zaslúžene sme postúpili do semifinále. Naše góly strelili ešte opäť fantastický Bakaľa, keď napokon proti Grékom dosiahol hetrik a jedným gólom prispel náš kapitán, vynikajúci Peter Kováčik, ktorý odohral výborný zápas. Absolútnu pochvalu si zaslúži aj náš brankár Michal Trnovský, ktorý okrem toho, že chytil dva čisté góly, celý turnaj držal a dirigoval chlapcov pred sebou
V semifinále sme narazili na Slovinsko. Zápas sa hral hneď nasledujúci deň, v piatok. Výsledok po záverečnom hvizde bol 0:0 a išlo sa netradične na samostatné nájazdy na brankára. O sile Slovincov jasne hovoril fakt, že za celý turnaj nedostali z hry ani jeden gól (za sedem zápasov). Zmeniť sa to nepodarilo ani našim futbalistom. Hrdinami sa napokon stali naši strelci v nájazdoch a samozrejme Michal Trnovský, náš brankár. O slzičkách radosti radšej písať nebudem, ale nebolo ich málo. Zvíťazili sme 4:3 a postúpili do finále školských majstrovstiev sveta. Pred našim zápasom sa odohralo prvé semifinále a tak sme už poznali nášho finálového súpera – Brazíliu. Sen, ktorý sme snívali, sa pomaličky plnil. Strieborné medaily sme mali už isté a šli sme do finále proti krajine, kde sa asi každý chlapec rodí s futbalovým génom a najsilnejším náboženstvom je tam futbal. Čakal nás posledný zápas turnaja. Túžba bola obrovská, podpora z klubu a hlavne našej školy fantastická. Úžasné bolo vedenie našej školy, ktoré nás osobne prišlo do Belehradu povzbudiť. Naša pani riaditeľka Katarína Zingorová, pán učiteľ Ján Peteraj – triedny väčšiny našich hrdinov a dvaja rodičia našich futbalistov sadli do auta a prišli. Podbrezová – Belehrad a späť, len aby mohli byť pri tom.
V sobotu sme nastúpili vo finále proti Brazílii. Údel porazeného vo finále na akýchkoľvek majstrovstvách sveta je strašný a smutný. Čo na tom, že sa vrátite domov so striebornými medailami a doveziete krásny pohár za 2. miesto. Tá emócia z prehry je tak obrovská, že aj keby ste chceli, tak vám nedovolí radovať sa z tohto úspechu. Je nám ľúto, že ľudia, ktorí nás sem prišli z domu podporiť, sa museli pozerať na naše slzy a sklamanie. No my sme chceli zvíťaziť a dali sme do toho všetko. Tak to chlapcom prepáčime, my starší a skúsenejší vieme, že časom im to dôjde. Časom si možno uvedomia, čo dokázali.
Školské majstrovstvá sveta sa organizujú od roku 1974. Slovensko ako krajina sa tohto nádherného podujatia zúčastňuje od roku 1992. Doteraz žiadna slovenská škola nehrala na ISF majstrovstvách sveta finále vo futbale. Neviem, kedy a komu sa to podarí najbližšie, no som presvedčený o tom, že tak skoro to nebude. A prehrať vo finále s Brazíliou určite nie je hanba. Treba uznať, že Brazília bola lepšia, dokázali nám tesne pred polčasom streliť gól do šatne a v druhom polčase ďalšie dva.
Na záver sa zvykne poďakovať. Chlapcom ďakujeme za krásnu reprezentáciu školy, futbalového klubu a Slovenska. Škole za úžasnú podporu, ktorou nás zahŕňala pred aj počas majstrovstiev sveta. Zriaďovateľovi, Železiarňam Podbrezová, za finančné a materiálne zabezpečenie, vďaka ktorému sme v Belehrade mohli vystupovať ako moderná krajina. Futbalovému klubu FK Železiarne Podbrezová, že naučili chlapcov takto hrať futbal, za ich prístup a ochotu a za to, že na úkor svojich výsledkov a úspechov podporili školský šport. Je tu ešte jeden človek, ktorému chcem poďakovať zvlášť. Mladý tréner Ivan Klusaček. Úžasný prístup k chlapcom, vynikajúca príprava na zápasy, fantastické vedenie a koučing. Chlapci, absolútne vzorná reprezentácia. Ďakujeme!
