Naši kolegovia spoločne oddychovali v Grécku

Zamestnanci ŽP a.s. počas spoločnej dovolenky. Foto: archív M. Malčeka

Dobrý kolektív a správni ľudia okolo nás sú na nezaplatenie. S týmto tvrdením sa určite stotožňuje partia našich kolegov, bývajúcich v bytovom dome na Piesku. Ide o zamestnancov zo starého i nového závodu, ktorí sa pravidelne stretávajú a vedú družné debaty o práci, rodine, radostiach i starostiach – jednoducho o živote. Keď im čas dovolí a medzi zmenami majú voľno, vytiahnu kotlík, uvaria guláš alebo si len tak posedia pri pivku, zabavia sa, niekedy aj pofrflú. Veď o tom je každodenný život… Z bežných susedov a kolegov sa stali dobrí priatelia.

Jedným z partie je Michal Malček, ktorého na Piesku pozná snáď každý obyvateľ bytového domu. Nemožno sa čudovať, je totiž domovníkom. Nedávno prišiel s nápadom, že by mohli s kamarátmi vyraziť na dovolenku načerpať nové sily a ešte viac utužiť kolektív. Jeho návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom, a tak sa chlapi z Podbrezovej a niekoľko ich najbližších vybrali na ďalekú púť do Grécka.

„Sme veľmi dobrí kamaráti. Každý z nás, ak má možnosť, ochotne a rád pomôže druhému. Pravidelne chodím na Olympskú riviéru s rodinou, konkrétne do mesta Paralia. No nikdy sme neboli ako partia. Keďže spolu dobre vychádzame, prišiel som s nápadom, či nepôjdeme na dovolenku. Potešilo ma, keď všetci súhlasili. Našli sme vhodný termín a vyrazili za dobrodružstvom,“ rozhovoril sa Michal Malček, ktorý celý výlet „spískal.“

Dlhá cesta autom za oddychom ubiehala pozvoľna a hoci zdržanie na hraniciach bolo značné, napokon výprava po približne pätnástich hodinách šťastlivo dorazila do cieľa.

Utužovanie kolektívu pri Egejskom mori bolo od prvého dňa veľkým zážitkom. Slnkom zaliata krajina, nádherné prostredie pod bájnym pohorím Olymp a výborná nálada boli sprievodnými znakmi dvojtýždňového pobytu. Najmladšou účastníčkou bola osemročná Katrin, ktorá si vyskúšala aj kormidlovanie lode.

S gazdom sa poznajú

Michal Malček chodieva do Paralie každé leto už desať rokov. S miestnym majiteľom hotela sa veľmi dobré pozná a za ten čas vzniklo medzi nimi priateľstvo, hoci sa stretnú len raz za rok na niekoľko dní.
„Pred viac ako tridsiatimi rokmi si otvoril neďaleko pláže hotel a medzi jeho prvými hosťami boli Slováci. Rýchlo si ich obľúbil a dodnes ich prednostne ubytováva vo svojom zariadení. Za tie roky sa naučil rozprávať po slovensky a vždy sa poteší, keď ho prídeme v lete navštíviť. Robí pre nás všetko, čo môže. Dokonca nám tento rok požičal firemné auto. A v hoteli čapuje české pivo, čo je určite veľké plus,“ pochvaľuje si „vedúci“ zájazdu.

Najprv práca, potom zábava

Naši kolegovia počas dovolenky nielen oddychovali, ale aj pomáhali miestnemu gazdovi vo vinici. Foto: archív M. MalčekaNo podbrezovskí chlapi nešli do Grécka len oddychovať. Keďže robotu majú v krvi, chopili sa náčinia, nasadli na traktor a vyrazili na pole. „Majiteľ hotela má veľkú vinicu. Keď sem prídem, vždy mu pomôžem. Aj teraz sme sa s chlapmi zobrali a oberali sme hrozno. Následne sme ho lisovali a spracovávali,“ pokračoval M. Malček. Práca vo vinohrade išla šikovným železiarom od ruky. Večer po práci si spoločne s gazdom posedeli, zabavili sa a zatancovali. No okrem toho pravidelne chodili na výlety, spoznávali krajinu a tešili sa z príjemných chvíľ a z toho, že aspoň na niekoľko momentov môžu zahodiť všetky starosti za hlavu.

Dva týždne v Grécku ubehli ako voda. Nastal čas balenia, rozlúčky a cesta domov. Okrem batožiny si domov každý člen partie odnášal more zážitkov a želanie, aby sa takto zišli opäť.

„Boli sme spolu prvýkrát a všetkým sa nám páčilo. Spoločné chvíle na dovolenke sme si naplno užili a už teraz sa tešíme, ako pôjdeme opäť,“ uzavrel M. Malček.