Pracovníci šiestich regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) z Banskobystrického kraja vykonali od 23. marca do 6. apríla 2017 celkovo 527 kontrol v 523 zariadeniach spoločného stravovania (vrátane zariadení poskytujúcich stravovanie pre deti a mládež) s cieľom vysledovať mäso brazílskeho pôvodu a výrobky z neho. Okrem toho oslovili 226 stravovacích prevádzkarní prostredníctvom mailov alebo telefonicky.
Kontroly boli a sú zamerané na vysledovanie pôvodu mäsa a mäsových výrobkov a jeho dodávateľov. „Podľa zistení, prípadne výsledkov laboratórnych analýz ukladáme príslušné opatrenia buď priamo na mieste – na stiahnutie mäsa z použitia na prípravu pokrmov alebo sa pozastavuje mäso do doby potvrdenia jeho zdravotnej neškodnosti. V 187 zariadeniach spoločného stravovania v BBK bolo zistené mäso, ako aj mäsové prípravky pôvodom z Brazílie v celkovom množstve 3972,5 kilogramu. Najčastejšie šlo o mrazené kuracie prsia solené a mrazené kuracie pečienky“, uviedol regionálny hygienik RÚVZ v Banskej Bystrici prof. Cyril Klement. Pri tejto príležitosti odborníci verejného zdravotníctva upozorňujú na dodržiavanie hygienických všeobecne platných zásad pri príprave pokrmov (aj v domácnostiach) zo surovín rôzneho druhu a pôvodu, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula do 10 zlatých pravidiel.
Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami:
- Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
- Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70 stupňov Celzia počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
- Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
- Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 stupňov Celzia) alebo v chlade (pod 10 stupňov Celzia). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10 stupňov Celzia a mikroorganizmy sa pomnožia.
- Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia.
- 6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
- Umývanie rúk je nutné začať pred prípravou potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
- Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
- Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
- Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.
