V nových podmienkach buržoáznej republiky sa prejavili sľubné a dovtedy nevídané podmienky národného života. Situácia v povojnovom období však bola veľmi ťažká. Ceny potravín stúpali a práca v železiarňach bola obmedzovaná. Aj keď sa železiarne v čase veľkej krízy železiarskeho priemyslu na Slovensku udržali a nezanikli, prepustených bolo vyše tisíc robotníkov. Nezanikol ani hudobný život. Nové stanovy z roku 1921 sa však opierali o starý systém povinných zrážok zo mzdy na hudbu.
Pod vplyvom neustále sa zhoršujúcich životných podmienok sa ako prví ozvali robotníci v Hronci. Ťažko znášali, že kedysi prišli o hudbu, o ktorej činnosti rozhoduje správa železiarní za robotnícke peniaze. Vyvolali hnutie za zrušenie zrážok a za ušetrené peniaze kúpili nástroje pre vlastnú, opäť hrončiansku, hudbu.
Zrážkový systém príspevkov na hudbu od všetkých zamestnancov bol zrušený v roku 1925. Dychová hudba sa ďalej udržiavala z vlastných finančných príjmov. Zhoršilo to síce jej podmienky, ale neznamenalo zánik hudobného života. Práve naopak, popri dychovej hudbe a orchestrálnom telese vznikol robotnícky tamburášsky zbor a úradnícky spevokol Slovan. V Podbrezovej tak existovali až štyri hudobné telesá, ktoré sa venovali hudbe a spevu na amatérskej úrovni.
Po dvojnásobnom pokuse sa správe železiarní od roku 1937 podarilo na základe dobrovoľnosti opäť obnoviť príspevky na hudbu, ale prihlásilo sa len okolo 350 úradníkov a 180 robotníkov. V uvedenom roku viedol orchestrálne teleso a dychovú hudbu Karol Hübner. Hudba účinkovala na koncertoch v parku, aj na slávnostných akadémiách.
Otázka č. 5: Od roku 1937 boli obnovené príspevky na hudbu. Aká suma to bola ?
Správne odpovede posielajte do redakcie Podbrezovan do desiatich dní od vydania. Nezabudnite uviesť kontakt. Žrebovať budeme v každom čísle.
