Vojnové udalosti zanechali železiarne v troskách. Bolo treba odmínovať fabriku, obnoviť zariadenia, dopravu, zásobovanie, zničené mosty, ale aj pátrať po odvlečených strojoch a materiáloch. Škody boli za 224 miliónov korún. Z hudobných telies pomerne najmenej utrpela dychová hudba vysokej pece v Tisovci, ale do ťažkej situácie sa dostala hudba v Hronci, ktorú viedol V. Prokop a naposledy V. Zamykal. Rovnako v zložitej situácii bola aj hudba v Podbrezovej.
Václav Prokop dostal za úlohu spojiť zostatky hrončianskej a podbrezovskej hudby a venovať sa mladému dorastu. Nanovo boli vypracované stanovy hudby, podľa ktorých bol stanovený mesačný dobrovoľný príspevok každého zamestnanca po 3 Kčs. Na posilnenie hudobnej činnosti boli prijatí mladí absolventi konzervatória, ktorí mali za úlohu viesť závodnú hudobnú školu, salónny orchester a sláčikové kvarteto.
V roku 1946 ich vystriedal Vladimír Štubňa. Skúšky boli dvakrát týždenne. Štubňa sa po dvoch rokoch nechal zlákať do orchestra Gustáva Broma, ale koncom roku 1948 sa vrátil, aby sa venoval doplneniu stavu hudobníkov i nástrojov. Vytvoril aj zmiešaný spevokol, ale jeho činnosť bola krátkodobá. Situácia zostávala stále kritická. Z trinástich hudobníkov, ktorí tvorili základ hudby, boli dvaja dôchodcovia, dvaja starší a deväť mladších zamestnancov.
Z konta odpracovanej národnej zmeny sa zakúpili nové hudobné nástroje a V. Štubňa po novom nábore hudobníkov začal s koncertnou činnosťou, pri ktorej spoluúčinkovala aj jeho manželka, kvalifikovaná speváčka s hudobným vzdelaním. Celý hudobný život v Podbrezovej sa však sústredil na zábavný žáner a ani závodná hudobná škola nepriniesla očakávaný prínos nových síl do hudobných telies.
Otázka č. 7: Kto stál za zrodom zmiešaného spevokolu?
Správne odpovede posielajte do redakcie Podbrezovan do desiatich dní od vydania. Nezabudnite uviesť kontakt. Žrebovať budeme v každom čísle.
