Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Chopca. Foto: M. GončárKeď potrebujete vyvetrať hlavu od každodenných starostí, pobyt v prírode je ideálnou voľbou. V našom okolí je mnoho zaujímavých a krásnych miest, stačí si len vybrať. A možno niektoré z nich ani nepoznáte. Tak, ako som ja donedávna nepočul o kopčeku zvanom Chopec.
Na internete sa o ňom veľa nedozviete, aj keď strohé informácie sú k dispozícii. Z Podbrezovej sme vyrazili ihneď po práci, niekedy po štvrtej hodine popoludní. Autom sme šli na Čertovicu a následne smerom do Vyšnej Boce. Plánovali sme vyraziť pešo z miesta, ktoré sa začína ihneď vedľa cesty. Lenže na našom „parkovisku“ práve nakladali vyťažené drevo. Zvolili sme inú alternatívu a auto nechali pri hoteli Barbora vo Vyšnej Boci, hneď vedľa hlavnej cesty. Vybrali sme sa hore lyžiarskym svahom v stredisku zvanom Bačova Roveň. Ja osobne nie som veľmi fanúšikom šliapania hore zjazdovkou, ale pre krátkosť času sme už iné alternatívy nehľadali, aj keď sme sa dozvedeli, že chodník ide aj cez les.
Prudké stúpanie
Trasa smerom hore je prudká, no nemožno sa čudovať, sme predsa na lyžiarskom svahu. No kam sa pozrieme, tam môžeme obdivovať okolie. Ukazujú sa nám rozsiahle kopce a medzi nimi učupená dedinka Vyšná Boca. Putovanie na vrchol zjazdovky, ktorá je vo výške asi 1 300 metrov nad morom preverí našu kondíciu. Odtiaľ je to na vrchol už len niekoľko minút, no rovinku určite nečakajte. Dostávame sa do lesného porastu s veľkými čučoriedkovými kríkmi. Naším sprievodcom je absolútne ticho. Na vrchol Chopca vedie vyšliapaný chodníček, turistické značenie však nehľadajte. Dostávame sa na vrchol, ktorý je síce pokrytý vegetáciou, ale tá je nízka a nebráni nádherným výhľadom na všetky strany. Obdivujeme Vysoké Tatry ako na podnose, zreteľne viditeľný Ďumbier s pozostatkami snehu, Veporské vrchy a ďalšie kopce či kopčeky v blízkom či širšom okolí. Po chvíľke oddychu a nasatí atmosféry schádzame tou istou trasou dole, ponáhľajúc sa domov, keďže večer chceme stihnúť v telke hokej.
Cesta dole je strmá a dá zabrať. Ale opäť nič, čo by človek nezvládol. Po asi trištvrte hodinke sme na parkovisku.
Slovo na záver
Čo teda dodať? Ak túžite ísť na časovo nenáročnú túru, no zároveň si dať trošku do tela, odporúčame Chopec. Má výšku niečo cez 1 500 metrov nad morom a hore sme vyšli za hodinku aj niečo. Mnohí z vás o tomto kopčeku ešte nepočuli. Nečudo, je málo frekventovaný a určite nestretnete ani davy turistov. Cesta hore nie je nijak značená, no známa aplikácia vám ju nájde. Zaiste na Chopec vedú viaceré trasy, ktoré poznajú miestni alebo vášniví turisti. Výhľady cestou hore i na samotnom vrchole stoja za to. K tomu keď pridáte citeľný pokoj so zvukmi prírody, máte dokonalý recept ako stráviť príjemný deň v horách. Takže vrchol Chopec rozhodne odporúčame.
PS: …a stihli sme aj hokej.
Máte aj vy zaujímavý tip na výlet? Dajte nám o ňom vedieť. Potešiť nás môžete i fotkou z vašich potuliek. Radi ju zverejníme.
