Hubárska sezóna je tu a mnohí si prechádzky po lese spestrujú hľadaním húb. Niekto ich zbiera len tak, pre radosť, nezje ani jednu, väčšina hubárov ich však aj konzumuje. Motiváciou, azda pre všetkých, je nazbierať aspoň zopár dubáčikov do vianočnej kapustnice. Vo všeobecnosti sú huby obľúbenou potravinou, dá sa z nich pripraviť množstvo lahodných pochúťok, ale nezamýšľame sa nad tým, čo v skutočnosti obsahujú a aký je ich účinok na ľudský organizmus.
Majú detoxikačné vlastnosti
Starí Číňania využívali huby, odborne nazývané Fungi, na detoxikáciu. Podľa liečiteľov čistili pečeň a ľadviny a preto ich používali na diétne stravovanie. Verili, že huby ovplyvňujú dlhovekosť, psychickú vyrovnanosť ľudí, ktorí ich konzumujú a objavili dokonca, že huby znásobujú účinky niektorých liečebných postupov.
Sú výživné
Možno by to na huby nikto nepovedal, no sú veľmi výživné. Obsahujú vitamíny A, B a D. Ich množstvo obsiahnuté v hubách je porovnateľné s niektorými druhmi zeleniny. Čo sa týka vitamínu D, väčšina populácie ho prijíma vo forme vitamínu D3 zo živočíšnych produktov. Preto sú huby skvelým zdrojom vitamínu D pre vegetariánov a vegánov, v žiadnej inej rastline sa totiž nenachádza. Navyše v nich nájdeme aj draslík, vápnik, horčík a železo. Obsahujú aj veľa vlákniny a pôsobia ako prevencia pred rakovinou hrubého čreva.
Bez energetickej hodnoty
Vzhľadom na vysoký podiel živín je paradoxné, že neobsahujú takmer žiadnu energetickú hodnotu. Na kilogram čerstvej hmoty je v nich len okolo 350 až 400 kcal. Z celkového podielu obsahuje sušina len okolo 10 percent. Z týchto 10 percent sú zložené z 20-25 percent bielkovín, 2-3 percentá lipidov, 8-12 percent minerálnych látok a rôznych sacharidov. Tuky neobsahujú takmer žiadne. Niektoré huby obsahujú liečivé látky, napríklad polysacharidy (β-D-glukany), ktoré majú protirakovinové účinky a zároveň bojujú so slabou imunitou. V mnohých hubách nájdeme terpenoidy, ktoré pôsobia protizápalovo, iné sú antioxidačné.
Ohryzená nemusí byť jedlá
Smrteľne nebezpečná povera hovorí, že keď je huba červivá a ohryzená od ulitníkov, je zaručene jedlá. Nie je to pravda, ulitníky majú jednoduchší zažívací systém a žerú aj jedovaté huby. Azda okrem hríbu žlčového (horčiak), ten ani slimáky nežerú. No ľudia si ho aj tak mýlia s príbuznými jedlými hríbmi. A považujú ho za jedlý aj preto, že má v klobúčiku špongiové póry. Okrem toho, že nie je ohryzený, spoznáte ho aj tak, že na rozdiel od ostatných hríbov má staršie plodnice, ružovkastý výtrusný prach a od neho majú ružové póry naspodku klobúka.
Ružovka je lahôdkou
V ľuďoch je zakorenené, že všetky muchotrávky sú jedovaté. Taká muchotrávka červenkastá (ľudovo známa ako ružovka, godola, baglica, svákovka, gomba, tarčena ) je však vynikajúcou lahôdkou. A vieme ju rozpoznať úplne perfektne – tým, že na rozdiel od rôznych podobných muchotrávok, na nej nájdeme vždy niečo ružového. Takisto, keď odlúpnete pokožku na vrchnej strane klobúka, je zvyčajne ružový. Jedna z najlepších húb vôbec, ktorá u nás existuje! Muchotrávka červenkastá rastie od júna do novembra v listnatých aj v ihličnatých lesoch a býva veľmi hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. Je to naozaj vynikajúca jedlá huba, ktorá sa dá pripravovať na rozličné spôsoby. Na sušenie nie je vhodná, lebo veľmi zosychá a ľahko sa potom drví na prach. Veľmi ľahko ju okrem ružovej farby môžeme poznať podľa mohutného prsteňa, ktorý je na vrchnej strane nápadne ryhovaný.
Správna tepelná úprava
Na konzumáciu húb si vždy dajte pozor. Sú ťažko stráviteľné, preto by ich mali konzumovať len tí, ktorí nemajú problém so žalúdkom. Malým deťom je tiež lepšie ich nedávať, keďže zaťažujú žalúdok, mohlo by u detí vzniknúť nadúvanie, bolesti bruška či u citlivých detí až zvracanie. Okrem toho by sa nemali miešať s mliekom alebo alkoholom. Keďže alkohol sa taktiež odbúrava v pečeni a kombinácia pečeň ničí rýchlejšie. Pozor však na surové huby! Obsahujú termolabilné toxíny, ktoré ľuďom škodia. Dbajte na správnu tepelnú úpravu.
Ako ich uskladniť?
Neskladujte ich v nepriedušných obaloch, vtedy v nich totiž vznikajú škodlivé látky, ktoré by mohli pri konzumácií veľmi uškodiť. Najlepšie je zbierať ich do prúteného košíka a čo najrýchlejšie spracovať. V chladničke v plastovej nádobe vydržia 2 až 3 dni. Inak ich môžete usušiť či zavariť do kyslého, slaného alebo olejového nálevu.
Jedovaté alebo nie?
Zabudnite na rady, ako napríklad: „dužina jedovatej huby na reze zmodrie,“ „cesnak prikladaný do hubového jedla sa pri varení sfarbí na modro alebo čierno.“ Nie je to pravda a ak tomu tvrdohlavo veríte, riskujete problémy. Nejedlé huby ostanú nejedlé, aj keď ich uvaríte, usušíte, či už s nimi urobíte čokoľvek. Ale naproti tomu aj obyčajná bedľa vysoká vám môže narobiť poriadne problémy, ak ju dostatočne tepelne neupravíte.
