Podobne ako ostatné potraviny, aj mäso v minulosti čelilo viacerým škandálom. Išlo najmä o nekalé praktiky chovateľov či nevhodné krmivo, ktoré bolo v mnohých prípadoch nahrádzané antibiotikami a rastovými hormónmi. Ako je možné, že takéto mäso prejde kontrolou a dostane sa do reťazcov na pulty?
Hoci sa v dnešnej dobe stále viac a viac dostáva do popredia vegetariánska či vegánska strava, mäsu patrí v rebríčku „najobľúbenejších potravín sveta“ prvenstvo. Skutočnosťou je, že obsahuje veľa vitamínov skupiny B, A, D, E a taktiež aj železo, selén, zinok a je veľkým zdrojom proteínov. Nie vždy sa však k nám dostávajú kvalitné kúsky.
Čo vplýva na kvalitu mäsa
Mäso je potravina, ktorá je náročná na manipuláciu a jeho kvalita sa odráža už od samého počiatočného stavu – od dospievania zvieraťa. Veľký vplyv okrem stravy, veku zvieraťa a prostredia, v ktorom je kŕmené, má aj „predporážková manipulácia“. Šetrné zaobchádzanie znižuje u zvieraťa stres. Psychický stav zvieraťa pred porážkou má veľký vplyv na hodnotu pH mäsa. To následne ovplyvňuje jeho zrenie a uchovanie až do bodu, kedy sa dostane na predajné pulty. Ak dôjde k zmenám pH, nastávajú aj kvalitatívne odchýlky.
Zhoršená kvalita mäsa je viditeľná na prvý pohľad. Buď ide o svetlé, mäkké a vodnaté mäso alebo naopak o tvrdé, tmavé a suché. V oboch prípadoch ide o zníženú kvalitu, ktorá je spôsobená nesprávnym zaobchádzaním so zvieraťom. Takéto mäso bolo prvotne určené na výrobu mäsových výrobkov, ale vzhľadom na stúpajúci predaj mäsa, sa aj ono dostáva na pulty. Dobrou správou je, že mäso je samozrejme bezpečné a vhodné na konzumáciu, avšak spomínané telu prospešné látky sú v ňom zastúpené v menšom množstve, ako v kvalitnom mäse. Aké je teda ideálne mäso? Ak v obchode natrafíte na kúsok, ktorý je červenkastej alebo ružovkastej farby, je pevný a nie je vodnatý, bude pravdepodobne stáť aj o pár eur viac. V mnohých prípadoch ho, najmä súkromné mäsiarne, ponúkajú ako exkluzívny kúsok, pretože jeho výskyt je často výnimočný.
Rastové hormóny v mäse
Rastové hormóny stimulujú organizmus zvieraťa, ktoré následne na svalovej hmote naberá viac. Zvyčajne sa s tým stretávame pri kuracine, ktorá je najlacnejšia a teda aj najviac konzumovateľná. Neznamená to však, že sa rastové hormóny nevyskytujú aj v iných druhoch mäsa. Rastové hormóny takpovediac zvyšujú ekonomiku, pretože sa predávajú viac a v niektorých štátoch, ako napríklad Spojené štáty americké, sú dokonca povolené. Európska únia to netoleruje, no častokrát sú hormóny v mäse ťažko odhaliteľné. Hormóny sa časom z mäsa odbúrajú a ak sú správne podávané, za pomoci veterinára, je len veľmi ťažké odhadnúť, či nimi bolo zviera kŕmené. Odzrkadlí sa to na cene. Zviera, ktoré bolo odchované na hormónoch, porazí na predajnom pulte „čisté“ mäso.
Pozor aj na pesticídy
Ďalším problémom sú pesticídy, ktoré sú vlastne antibiotikami pre rastliny a chránia ich pred škodcami. Rovnako ako pri hnojivách, aj tu je potrebné dodržiavať agrotechnické termíny. Ak poľnohospodár aplikuje na trávu hnojivo a následne ju na druhý deň pokosí a dá ako krmivo pre dobytok, tieto látky sa nestihnú transformovať a odbúrať a prenikajú do tela zvieraťa, takže aj do mäsa.
Etiketa neoklame
Na obale, a nielen od mäsa, musia byť uvedené povinné údaje, ako napríklad krajina pôvodu výrobku, doba trvanlivosti, výživové hodnoty alebo zoznam alergénov. Najdôležitejším údajom je asi krajina pôvodu. Na základe nej viete určiť, či mäso pochádza z Európskej únie alebo z iných štátov. Ak je výrobok európsky, máte záruku, že sa vyhnete rastovým hormónom. Odporúča sa kupovať slovenské, prípadne lokálne mäso od overených dodávateľov. Cena je o niečo vyššia ako v supermarketoch, ale kvalita mäsa o to vyššia.
Sci-fi z budúcnosti
Istá holandská firma „vypestovala“ mäso v laboratóriu. Snažila sa tak predísť neetickému zaobchádzaniu so zvieratami. Konkrétne išlo o hovädzinu, ktorá spĺňa všetky výživové hodnoty, avšak jej chuť je od tej „pravej“ odlišná. Umelé mäso je vyrobené z tkanív zvierat. Neskôr s podobným experimentom prišli aj vedci z Kalifornie a Londýna.
Odborníci si hlavne sľubujú, že budú vyrábať potraviny, ktoré nebudú mať negatívny dopad na prírodu a „ušetria miesto“. Tím vedcov z Maastrichtskej univerzity vypočítal, že 30 percent zemského povrchu tvoria pasienky pre zvieratá. Vzali do úvahy nárast ľudskej populácie a do roku 2060 predpokladajú, že nás bude až o dve miliardy viac. Produkcia mäsa sa znásobí, ale pre pasienky už nebude miesto. Preto vidia umelo vytvorené mäso ako jediný možný spôsob (zdroj hnonline.sk).
Najväčším problémom však je nákladná výroba tohto mäsa, ktorého cena sa za 100 gramov vyšplhala až na niekoľko tisíc dolárov. Vedci však sľubujú, že o niekoľko rokov sa náklady výrazne znížia a mäso bude dostupné aj pre bežného spotrebiteľa. Otázkou je, čo sa týmto krokom sleduje a aký dopad to bude mať na chovateľov.
