Chrípková sezóna začína v októbri daného roka a trvá až do apríla nasledujúceho roka. Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané vírusom. Klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 – 40 stupňov Celzia. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle. Ku klinickým príznakom dochádza za 1 až 3 dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 – 5 dňoch odznejú. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2 – 4 týždňov od prvých príznakov.
Je TO vážne ochorenie?
Pre väčšinu ľudí je vírus chrípky iba nepríjemná skúsenosť, ale v niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Ako JU SPOZNÁME?
Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Počas epidémie 60 – 70 percent pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky alebo bielkovinu vírusu umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátky v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého ochorenia.
Chrípka či obyčajné prechladnutie?
Mnoho ľudí si mýli chrípku so silným prechladnutím, avšak chrípka je zvyčajne vážnejšie ochorenie. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie, ako zápal pľúc, sa vyskytujú zriedka.
Ako sa možno nakaziť?
Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom pri kašlaní a kýchaní najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu a v týchto bunkách sa rozmnožuje po 4 až 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a tie sa pri kašľaní a kýchaní dostávajú do ovzdušia.
Ktoré skupiny obyvateľstva sú najrizikovejšie?
Z hľadiska získania chrípkovej infekcie sú rizikovou skupinou osoby so zníženou imunitou a deti predškolského veku. Z hľadiska závažnosti priebehu ochorenia sú to osoby s rôznymi chronickými ochoreniami, napr. kardiovaskulárneho systému, metabolickými ochoreniami a chronickými ochoreniami dýchacích ciest. Čo sa týka možných komplikácií chrípky, ďalšou rizikovou skupinou je staršia populácia.
Ako ju liečiť?
Ako viacero vírusových ochorení, chrípka sa musí vyležať. Odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty. V prípade ťažkých priebehov indikujú lekári podávanie antivirotík. Dôležitý je tiež zvýšený príjem tekutín a vitamínov, najmä vitamínu C. Nachádza sa v jablkách, kyslej kapuste, citrusoch, paprike, brokolici, chrene, cesnaku.
Ako jej predísť?
Prevencia vzniku a šírenia chrípky a chrípke podobných ochorení sa zameriava na zabránenie prenosu vírusov z chorého na zdravého človeka, ako aj na posilnenie celkovej odolnosti organizmu. Je preto potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii, najmä správnou životosprávou, dopriať si dostatočnú pohybovú aktivitu (každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, cvičenie), otužovanie organizmu.
Aj vhodné oblečenie môže zabrániť prechladnutiu. Keďže sa chrípka prenáša vzduchom, dôležité je časté účinné vetranie miestností, najmä v školách, škôlkach, upratovanie navlhko. V čase epidémie chrípky je rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod.). Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité obmedzenie kontaktu s ostatnými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia. Chorí by mali používať papierové vreckovky jednorazovo, po použití ich zahodiť a umyť si ruky. Najefektívnejšou ochranou pred chrípkou je však očkovanie.
Očkovanie
Pokiaľ ide o chrípku, najdostupnejšou a najúčinnejšou špecifickou ochranou je každoročné očkovanie. Princípom očkovania je tvorba ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia na chrípku, prípade zmierňujú jeho priebeh a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Vakcína proti chrípke nechráni pred všetkými akútnymi respiračnými infekciami, ale poskytne spoľahlivú ochranu pred tými vírusmi chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú chrípkovú sezónu.
Najvhodnejší čas na očkovanie je počas jesenných aj zimných mesiacov až do objavenia sa epidémie chrípky. Očkovať sa možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo ochranných protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu 10 až 14 dní po očkovaní.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti chrípke predovšetkým pre:
– tehotné ženy bez ohľadu na mesiac tehotenstva,
– deti vo veku od šesť mesiacov do päť rokov,
– staršie osoby,
– osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systém metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami,
– zdravotníckych pracovníkov.
Veľa pite a jedzte vitamíny
Počas choroby je pochopiteľne najvhodnejšie konzumovať len ľahké jedlá. Pijte veľa ovocných štiav, bujóny, slepačí vývar a tu je tip na ľahký obed:
Zeleninovo-syrový šalát s bylinkami
200 gramov balkánskeho syru, jeden ľadový šalát, 100 gramov eidamu, dve paradajky, dve biele papriky, jedna sterilizovaná kukurica v plechovke, lyžica olivového oleja, citrón a zelené mleté korenie.
Postup:
Pripravíte si šalát, papriku, paradajky a kukuricu. Šalát zbavíte vrchných listov a nakrájate na rezance. Kukuricu zlejete, paradajky nakrájate na kúsky, papriku na kocky. Zeleninu vysypete do misky, posypete šalátovými bylinkami, mletým zeleným korením, pokvapkáte citrónom a vmiešate olej. Nakoniec zľahka premiešate s na kocky nakrájaným balkánskym syrom a eidamom.
