V dňoch 16. mája až 1. júna sa v Brezne predstavili najlepší kolkári Európy i sveta. Počas sedemnástich súťažných dní postupne v breznianskej Aréne hrali v rámci európskeho šampionátu žiaci a dorastenci, po nich mali majstrovstvá sveta kolkári a kolkárky do 23 rokov a nakoniec súťažili aj hlavné kategórie mužov a žien.
O výsledkoch podbrezovských kolkárov, ktorých bolo v reprezentácii Slovenska až pätnásť, sme písali už v minulom čísle Podbrezovana. Na šampionáte sme mali zastúpenie aj medzi trénermi. Daniel Móc viedol slovenskú reprezentáciu v kategóriách žiačok a dorasteniek, Jozef Petráš bol v pozícii kormidelníka pre žiakov a dorastencov. Miloš Ponjavić, hlavný tréner Kolkárskeho oddielu ŠK Železiarne Podbrezová, viedol na majstrovstvách sveta mužskú a juniorskú reprezentáciu Nemecka.
O nedávno skončených šampionátoch všetkých vekových kategórií sme sa zhovárali s Pavlom Kühnelom, manažérom Kolkárskeho oddielu ŠK Železiarne Podbrezová a viceprezidentom Slovenského kolkárskeho zväzu.
Ako hodnotíte kolkárske šampionáty v Brezne?
– Ako jeden z organizátorov ich hodnotím veľmi pozitívne, pretože sa nám na Slovensku podarilo úspešne zorganizovať veľké športové podujatie. Zviditeľnili sme tým nielen našu krajinu, ale aj región Horehronie. Som rád, že nám pridelili organizovanie šampionátov vo všetkých vekových kategóriách. Z nášho organizačného pohľadu sa nám vydarili tak, že sme nemali žiadne väčšie problémy. Aj z pohľadu účastníkov boli zatiaľ len chvály. Páčil sa im výber breznianskej Arény so zázemím, ktoré mali k dispozícii. Či už šlo o šatne alebo stravovanie priamo na mieste podujatia, ktoré sme im zabezpečili v spolupráci s reštauráciou na štadióne.
Aká bola divácka kulisa? Ste spokojný s návštevnosťou počas majstrovstiev?
– Tým, že sme mali veľkú pomoc od Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE, mali sme peknú návštevnosť už pri mládežníckych šampionátoch. Pomohli nám predovšetkým s návštevou podujatia v prvom týždni, kde oslovili rôzne základné a stredné školy z okolia. Počas vyučovania sa tak žiaci a študenti boli pozrieť na kolkársky šport, čo považujeme za veľkú reklamu, pretože sa snažíme pritiahnuť ku kolkom čo najviac mládeže. Deti sme pozývali najmä preto, aby sa prišli pozrieť na svojich rovesníkov a videli, čo dokážu. Okrem nich prichádzali diváci z celého Slovenska, no predovšetkým z tých klubov, ktorých reprezentanti v Brezne súťažili.
Na návštevnosti sa prejavilo aj to, že na šampionátoch účinkovalo viacero podbrezovských kolkárov a prišlo aj veľa domácich divákov, či už rodinných príslušníkov alebo známych našich hráčov. Vieme, že k nám zavítali aj divácke výpravy zo zahraničia, napríklad z Rakúska, Maďarska či Poľska. S návštevnosťou môžeme byť určite veľmi spokojní.
Naši kolkári tvorili takmer polovicu slovenskej reprezentácie. Z pohľadu manažéra Kolkárskeho oddielu ŠK Železiarne Podbrezová ste čakali až takúto vysokú účasť?
– Stále budujeme naše družstvá alebo hľadáme talenty tak, aby sme mali čo najviac reprezentantov z nášho oddielu. A dlhé roky sa nám to darí. Dokonca aj tí, čo odchádzajú z našich radov a hrajú napríklad v zahraničí, vracajú sa ako reprezentanti svojej krajiny. Vyhľadávanie talentov a práca s mládežou je u nás prvoradá. Z toho pramenia úspechy a môže nás tešiť aj fakt, že pravidelne máme v mládežníckych kategóriách reprezentantov.
Ako ste povedali, reprezentantov Slovenska sme mali aj máme v Podbrezovej veľa. Môžete vymenovať tie najväčšie talenty, ktoré u nás vyrástli?
– Určite je potrebné spomenúť Erika Kunu, ktorý k nám prišiel do tretieho ročníka na učilišti, ešte ako dorastenec. Pôsobil v Podbrezovej desať rokov až do dospelosti, dokonca si tu založil rodinu. V súčasnosti hráva v Taliansku za klub KK Neumarkt a nastupuje aj v medzinárodných súťažiach. Na nedávno skončených majstrovstvách sveta súťažil za Slovensko. Zo súčasnej generácie by som vyzdvihol určite Katku Markusovú, ktorá teraz vybojovala v Brezne dve medaily – zlato a bronz. Ide o obrovský talent aj do budúcnosti a predpokladám, že ak sa nič nezmení, jej kolkárska kariéra bude rásť.
Keď sme pri medailách, bolo ich viac. Prevláda spokojnosť z pohľadu slovenskej reprezentácie?
– Určite sme očakávali medaily u mládeže. Verili sme žiakom, dorastencom i juniorom a všetko sa splnilo. Dorastenky získali zlato v družstvách, dorastenci brali striebro. Je potrebné poznamenať, že v týchto kategóriách boli oporami družstva práve naši reprezentanti z Podbrezovej, ktorí sa veľkou mierou pričinili o úspech. Pri mládeži sme teda nadmieru spokojní. Opäť sa potvrdilo, že pracovať s ňou sa oplatí a že stále máme v reprezentácii šikovných mladých ľudí. Ale potom prichádza ťažký prechod z dorastu do juniorskej kategórie, deti odchádzajú na štúdium, na vysoké školy a prestávajú hrať. Väčšinou sa postupne vytrácajú a je zložité udržať ich výkonnosť aj pôsobenie v kluboch, keďže sa rozcestujú po svete. Je ťažké ich udržať pri kolkoch aj z finančného hľadiska, keďže nejde o taký atraktívny šport, čo sa týka zárobkov, ako futbal, hokej či tenis.
Pri dospelých sme trochu sklamaní, lebo sme očakávali lepšie výsledky. V súčasnosti máme skvelých reprezentantov, ktorí hrávajú aj v Podbrezovej a ich štarty v Brezne neboli príliš úspešné. Máme dvoch naturalizovaných Čechov – Bínu a Goreckého, na ktorých som ja osobne vsádzal, že by mohli byť aspoň v treťom kole individuálnych súťaží, ale, žiaľ, vypadli. Ani v ženskej kategórii sa nám nedarilo.
Ako organizátori môžete byť hrdí aj na svetové rekordy, ktoré v breznianskej Aréne padli. Koľko ich spolu bolo?
– Vidieť sme mohli až štyri svetové rekordy, čo je skvelá vizitka nášho šampionátu. Dráhy boli výborne postavené a aj podmienky v hale sa postupne zlepšili, pretože najskôr bolo veľmi chladno a materiál je citlivý na chlad. Museli sme preto prikurovať, aby sme získali aspoň optimálnu športovú teplotu na hranie. Napriek tomu boli dráhy skvelo urobené a padli aj spomínané svetové rekordy. Na 120 hodov hodila juniorka Alina Dollheimer z Nemecka rekord 690 kolov. Potom v disciplíne šprint 2×20 hodov dosiahla výkon 240 Amela Nicol Imširović z Chorvátska. Je to nielen nový ženský rekord, ale platí aj v kategórii do 23 rokov. V kombinácii potom rovnaká hráčka z Chorvátska zaznamenala ďalší rekord 915. O posledný svetový rekord sa postaral v šprinte Tim Brachtel z Nemecka výkonom 254 kolov. Opäť je to aj najlepší svetový výkon do 23 rokov. Pre zaujímavosť, nového majstra sveta v reprezentácii vedie náš podbrezovský tréner Miloš Ponjavić.
Ak sa pozrieme do výsledkových listín, väčšinou vidíme na popredných miestach rovnaké krajiny. Kto je momentálne svetovou kolkárskou veľmocou?
– Určite Nemci. Majú širokú členskú základňu, z ktorej vedia vybrať tých najlepších. Veľmi dobre pracujú s mládežou Chorváti, ktorí dosahujú výborné výsledky, najmä v ženskej kategórii. Nemôžeme zabudnúť ani na susedov z Česka. Keby sme sa pozreli na hymny, ktoré sa hrali počas šampionátov, tak zistíme, že to boli väčšinou tie isté dokola – nemecká, chorvátska, česká, slovenská, srbská, ale aj rakúska.
Síce hovoríme o majstrovstvách sveta, ale všetky krajiny, ktoré spomínate, sú európske. Hrajú sa kolky aj na iných kontinentoch?
– Máme informácie, že sa hrávajú v USA, Indonézii, Austrálii a dokonca aj niekde v Južnej Amerike. Tento rok boli na svetový šampionát do Brezna pozvaní napríklad účastníci z Kanady, Brazílie, Austrálie, Portugalska či Ukrajiny. Týchto päť štátov spomínam preto, lebo sa pravidelne nezúčastňujú majstrovstiev sveta. Nakoniec zo všetkých spomenutých prišiel len kolkár z Portugalska. Kolkárska federácia však pracuje na tom, aby sa majstrovstiev zúčastňovali aj tieto krajiny. Pre nich to ale asi nie je až také zaujímavé, aby prišli k nám spoza mora. Kolky sa však hrajú určite aj tam.
Koľko krajín a hráčov sa predstavilo v Brezne počas všetkých troch šampionátov?
– Išlo dokopy o 16 krajín a odhadujeme okolo 450 hráčov. Spolu aj s ostatnými členmi výprav to bolo 700 až 800 ľudí. Ostatné nevieme posúdiť, ale v regióne bolo veľmi veľa obsadených ubytovacích kapacít. Ľudia v meste mohli často vidieť členov reprezentácií v národných úboroch, či už v reštauráciách alebo obchodoch a mnohí z nich vyzvedali, o koho vlastne ide. Aj to bola pre nás dobrá reklama a možno pritiahla nejakých divákov i do hľadiska.
Majstrovstvá boli obrovskou výzvou aj pre spoločnosť ŽP Informatika s.r.o. Ako v nej naši informatici obstáli?
– Určite si všetci za odvedenú prácu zaslúžia veľkú pochvalu. Nechcem spomínať konkrétne mená, lebo by som mohol na niekoho zabudnúť, ale išlo o naozaj množstvo ľudí, ktorí sa turnaju venovali veľmi dlho pred jeho začiatkom. Veď už približne pred rokom a pol sme spolu vytvárali grafiku, robili sme prvé plagáty či logá. Taktiež sme spoločne vyhotovili videoprezentáciu, ktorú sme prezentovali v chorvátskom Varaždíne. Cyklus príprav sa tak začal veľmi dávno pred štartom samotných majstrovstiev. Od začiatku tohto roku to bol obrovský nápor činností, ktoré si na informatike museli naplánovať. Predovšetkým príprava živého vysielania bola náročná. Ktokoľvek však pozeral priamy prenos, ktorý bol inak platený, vyjadril sa, že išlo o najlepší priamy prenos v celej histórii. Musím potvrdiť, že to bolo naozaj veľmi pekne a prehľadne spracované. Okrem toho, že sa striedali pohľady z rôznych kamier, mali sledujúci možnosť vidieť výsledkové tabule a prestrihy na celkové výsledky. Diváci, ktorí prenosy pozerali, boli veľmi spokojní. Zároveň chlapci každý deň bojovali s tým, že streamy kradli a ponúkali bezplatne rôzni zahraniční hackeri. Posledný finálový deň vysielala aj RTVS. Konkrétne semifinále a finále mužov i žien. Diváci tak mali možnosť vidieť štyroch najlepších z každej kategórie. Je potrebné povedať, že finále mužov aj žien bolo veľmi napínavé až do posledných hodov a šlo o krásne zápasy.
Veľmi dôležitou súčasťou šampionátov boli aj dobrovoľníci. Ako vnímate ich prínos?
– Organizačne je potrebné vyzdvihnúť ich prácu. Každý deň sme potrebovali okolo 20 až 25 dobrovoľníkov, ktorí sa starali o chod majstrovstiev. Išlo o ľudí v pokladni, asistentov pri rozmotávaní kolkov, zapisovačov výsledkov a podobne. Keďže sa hralo od rána od ôsmej niekedy až do večera do desiatej, museli sme ich rozdeliť na zmeny – doobednú a poobednú. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí vo svojom voľnom čase bezplatne pracovali a veľmi nám pomohli. Boli to dobrovoľníci nielen z Podbrezovej, ale z celého Slovenska, najmä z rôznych kolkárskych oddielov. Na špecializované úlohy, ako rozmotávanie kolov či zapisovanie výsledkov, boli určení kolkári, keďže nebol čas na zaškolenie, ale inak mohli prísť pomôcť všetci. Na tomto mieste by som rád spomenul aj bezplatne poskytnutú lekársku starostlivosť, ktorú sme mali počas celého podujatia zabezpečenú od NsP Brezno. Každý deň bol prítomný jeden záchranár s vybavením, ktorý sa staral o zdravie nielen účastníkov, ale aj divákov. Nakoniec bol aj potrebný. Počas odovzdávania medailí totiž skolabovali niektorí športovci a aj v hľadisku sme mali odpadnutie, kde boli potrební záchranári. Aj z tohto hľadiska sme spokojní, že sme mali všetko pripravené na sto percent.
