Uplynulé dni si príchod Mikuláša užili aj deti zo slovensko-talianskej komunity v Miláne. Podujatie organizovala Slovenská víkendová škola a škôlka v Miláne pod taktovkou Veroniky Bella, ktorá je zároveň jej riaditeľkou a asistentkou na Honorárnom generálnom konzuláte SR v Miláne. Škola sa za svoje obdobie pôsobenia stala pilierom, ktorý pomáha deťom objavovať slovenské tradície, zvyklosti a najmä jazyk. Projekt sa teší podpore aj od významných sponzorov, ktorými sú i Železiarne Podbrezová.
Akcie sa zúčastnilo až 140 účastníkov – od najmenších detí, ktoré mali len 2,5 mesiaca, až po najstaršieho člena komunity, ktorý mal 86 rokov.
Nešlo pritom len o jednorazové podujatie, ale aj o symbol veľkého úsilia, ktoré slovenské rodiny v Taliansku vynakladajú na udržiavanie svojich tradícií a kultúry. V Taliansku žije približne 80-tisíc Slovákov a mnohé deti vyrastajú v zmiešaných slovensko-talianskych rodinách. Oslava sv. Mikuláša v Miláne tak predstavuje nielen krásnu pripomienku tradičných slovenských zvykov, ale aj dôkaz toho, že aj v zahraničí sa dá udržiavať silná komunita, ktorá sa spája cez svoje korene.
Viac o prípravách a samotnej atmosfére nám porozprávala Veronika Bella.
V Taliansku sa Mikuláš oslavuje inak ako na Slovensku. Aký je najväčší rozdiel medzi tradičnou slovenskou mikulášskou oslavou a tým, ako ju vnímajú deti z talianskych rodín?
– V Taliansku sa, na rozdiel od susedného Francúzska alebo nášho Slovenska, Mikuláš vôbec neoslavuje, dokonca by sa dalo povedať, že neexistuje. Najbližšia podobná akcia Mikulášovi je „Befana“, ktorá v noci z 5. na 6. januára prináša deťom do ponožiek (nie čižmičiek) sladkosti. Nejde však o skupinovú oslavu, ale len o zvyk v rodinnom kruhu, kde ešte prevláda tradícia čistenia čižmičiek do okna. Samozrejme, deti zo slovensko-talianskych rodín sa v školách pýšia, že majú nielen Befanu, ale aj Mikuláša, takže dvakrát toľko sladkostí (úsmev).
Ako sa podarilo spojiť slovenské a talianske zvyky na mikulášskej akcii? Máte nejaké zaujímavé príklady, ako sa obidve kultúry vzájomne ovplyvňujú?
– Naša slovenská komunita vníma Mikuláša ako sviatok, ktorý pripadá na predvianočný čas – obdobie, kedy sa rodiny stretávajú pri spoločnom stole a oslavujú pokoj a vzájomnú pohodu. Tieto chvíle sú príležitosťou, kedy sa naša slovenská a talianska rodina stretáva. Na našej mikulášskej akcii sa starostlivo zachovávajú slovenské tradície, takže prispôsobenie talianskym zvykom tu nenájdeme.
Mnohé deti vyrastajú v dvoch kultúrach, a tak sa často stretávajú s rôznymi vplyvmi. Myslíte si, že sa slovenské a talianske tradície môžu vzájomne dopĺňať alebo je to skôr výzva pre rodičov pri výchove detí?
– Ako hovorí známe slovenské príslovie „Iný kraj, iný mrav“, platí to aj tu. Aj v rámci Slovenska máme v jednotlivých krajoch rôzne tradície či jedlá a rovnako je tomu aj v Taliansku. Rôznorodosť je krásna a prínosná, nikdy nám nebola na obtiaž, práve naopak. V rodinách sa snažia praktizovať paralelne tradície oboch kultúr, nedefinovala by som to ale ako dopĺňanie, ale skôr ako súbežnú existenciu. Osobne ale považujem naše slovenské tradície za silnejšie a špecifickejšie. Napríklad, čo sa týka typických jedál a ich prípravy na Vianoce alebo aj Veľkú noc.
Aké výzvy prináša organizovanie mikulášskej akcie pre slovensko-taliansku komunitu? Ako zabezpečujete, aby sa slovenské tradície a zvyky zachovali aj keď sa podujatie koná v zahraničí?
– Ak si odmyslím taliansku nedochvíľnosť, ktorá sa „prilepila“ aj na slovenské rodiny, akciu považujem za čisto slovenskú, najmä čo sa týka zvykov. Možno je výnimka pri spoločnom stolovaní. Talianska kuchyňa je predsa len od tej našej o niečo „ľahšia“ na prípravu a nie vždy sa nám podarí zaobstarať slovenské produkty, nakoľko v Miláne obchod so slovenskými potravinami nie je. Avšak vďaka Železiarňam Podbrezová sme mali mikulášske balíčky so slovenskými sladkosťami. Veľmi nám to pomohlo organizačne aj finančne, nakoľko šlo o veľkú akciu a jej organizácia bola pre nás veľkou výzvou. Nájsť vhodnú miestnosť a dátum, plnohodnotný a zaujímavý program, všetko vyzdobiť a pripraviť… Ale slovenskej kreativite sa medze nekladú, a tak sme všetko zvládli na výbornú, dokonca sme tento rok mali aj súťaž o najkrajšiu tortu – takú typickú slovenskú vysokú, nakoľko Taliani sú zvyknutí skôr na nižšie.
Z vašich skúseností, aké boli reakcie detí a rodičov?
– Najviac som sa obávala tej „najproblematickejšej“ – pubertálnej kategórie, aby ich to oslovilo, neboli unudení a s mobilom v ruke. Veľmi ma prekvapili a mobilu sa ani nedotkli a znudený pohľad som tiež nevidela (úsmev). Talianski oteckovia ocenili pestrú atmosféru, miestnosť bzučala slovenčinou a mamičkám tiež zažiarili oči detskou radosťou, keď v balíčku ich dieťaťa boli typické slovenské pochutiny, napríklad staré známe „socialistické“ chrumky a mnohé ďalšie dobroty.
Na stole voňala kapustnica, zemiakové placky či makovník a hodiny nám utekali ako minúty. Do programu či organizovania sa zapojili naozaj všetci, aj tí najmenší, vyrábali ozdoby, spievali, tancovali… Vtedy si človek povie, že to celé úsilie malo naozaj veľký zmysel. Ešte sme ani nestihli akciu upratať a už nám hlavami bežalo, ako vylepšíme budúci rok.
Pri rozlúčke s rodinami nám vrúcne objatia naznačili, že účasť bude vysoká aj budúci rok, lebo nielen deti, ale aj my dospelí si veľmi radi zaspomíname na naše detstvo na Slovensku a na chuť slovenského Mikuláša.
