Nenájdeme veľa hráčov, ktorí sa do sŕdc podbrezovských fanúšikov zapísali tak výrazne ako Argentínčan Pablo Podio. Sympatický futbalista odohral v našom drese gro svojej aktívnej kariéry a na futbalovú exhibíciu pricestoval až z ďalekého Azerbajdžanu. Hoci bol po skončení duelu obletovaný fanúšikmi, našiel si čas na krátky rozhovor. S tradičným úsmevom a vynikajúcou slovenčinou ochotne odpovedal na naše otázky.
Pablo, vitajte po rokoch v Podbrezovej. Ako hodnotíte exhibíciu, na ktorej sa zišlo toľko skvelých futbalistov?
– Všetko bolo super. Dali sme sa dokopy po dlhých rokoch a zažili opäť príjemné chvíle. Oprášili sme pekné spomienky a pospomínali na časy, keď sme v Podbrezovej hrávali. Zo zápasu si odnášam naozajstný zážitok. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí akciu pripravili. Bolo to príjemné pre divákov i pre nás, pretože sme sa mohli po rokoch znovu vidieť. Verím, že podobný duel bude v budúcnosti znovu.
Aký bol návrat na horehronskú pôdu, kde ste strávili krásne obdobie svojej kariéry?
– Návrat bol pre mňa príjemný a aj trošku emotívny. V Podbrezovej som nebol asi šesť rokov, pričom som tu odohral deväť rokov, čiže väčšiu časť svojej kariéry. Mám tu veľa priateľov a kamarátov, s ktorými si stále píšem. No nikdy som nemal možnosť vrátiť sa. Podarilo sa mi to až dnes. Vždy budem rád, keď sem zavítam, hoci je to pre mňa náročné, keďže som tak ďaleko.
Čo robí Pablo Podio dnes?
– Pol roka som nehral futbal, predtým som pôsobil v Kazachstane, kde som ale skončil. Niekoľko mesiacov som bol doma v Argentíne a v súčasnosti sa nachádzam v Azerbajdžane so ženou a dcérou. Futbal momentálne aktívne nehrávam, ale či som definitívne zavesil kopačky na klinec, sám neviem. Skončil som už hádam pätnásťkrát, ale vždy som sa vrátil. Uvedomujem si, že už mám svoje roky. Tridsaťštyri síce nie je až tak veľa, ale pociťujem, že nie som najmladší. Zdravie mi však, našťastie, slúži.
Vy ste sa nezmazateľne zapísali do histórie nášho klubu. Sledujete jeho počínanie aj naďalej?
– Podbrezovú stále sledujem, hoci niekedy nemám možnosť, najmä keď som v Argentíne alebo Kazachstane. Musím povedať, že chlapci si počínajú veľmi slušne a mám radosť, aké zázemie majú v klube. Keď porovnám podmienky, aké sme mali v našich časoch a súčasnosť, tak dávam klobúk dole, pretože všetko smeruje k lepšiemu. Klub funguje, rovnako tak jeho organizácia i všetko okolo. Každý fanúšik si praje, aby bola Podbrezová medzi najlepšími, ale niektoré sezóny sú úspešnejšie a iné menej. No všetci hráči, ktorí nastúpili v exhibícii, prajú Podbrezovej len to najlepšie.
Aký odkaz posielate futbalovým priaznivcom?
– Na podbrezovských fanúšikov stále spomínam. Pamätám si, ako za nami vždy stáli, neraz aj v ťažkých chvíľach. Chcel by som ich povzbudiť, aby naďalej fandili svojmu klubu a podporovali hráčov. Aby prichádzali na tribúny v hojnom počte, pretože aj chlapcom to ide na ihrisku lepšie, keď majú za sebou ľudí. Všetkých srdečne pozdravujem a prajem každému len to najlepšie.
