V minulom čísle som vám dala niekoľko tipov, ako sa starať o našu duševnú rovnováhu a sľúbila som, že v radách budem ďalej pokračovať detailnejšie, pričom v nasledujúcich riadkoch vám poradím ako môžete pomôcť vašim deťom zvládnuť súčasnú situáciu.
Je dôležité, aby ste si uvedomili, že aj pre deti je vzniknutá situácia náročná. Hoci neriešia rovnaké problémy ako vy, prišli o svoju rutinu. Zo dňa na deň zostali doma a možnosť budovať priateľstvá ostala obmedzená. Väčšinu času trávia v tom istom prostredí pred obrazovkou počítača, nezúčastňujú alebo len obmedzene sa zúčastňujú rozvojových aktivít (krúžky, jazykové školy, športové kluby), ktoré rozvíjali ich talenty, zmysluplne vypĺňali čas, dodávali im sebadôveru. Rovnako ako vy, môžu prežívať stres, úzkosť, zmätok, hnev, vinu, neistotu, nudu, stereotyp, stratu toho, čo majú radi, sociálnu izoláciu. Neexistuje jeden správny spôsob cítenia alebo vyjadrenia smútku či obáv. Každé dieťa je jedinečné a aj prežívanie aktuálnej situácie sa môže rôzniť od dieťaťa k dieťaťu. Rozdiely v prejavoch, trvaní a intenzite reakcií sú aj medzi súrodencami. Znamená to, že ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne s ohľadom na jeho vlastnú jedinečnosť a spôsob spracovávania náročných situácií. Zároveň je potrebné zohľadňovať vek dieťaťa, kde sa vo vývine nachádza. Mladšie deti, vo veku 4 – 10 rokov sú úzkostnejšie a viac prežívajú obavy než staršie deti. U týchto detí sa úzkosť nemusí prejavovať verbálne, pomocou slov. Nemusia hovoriť, že majú strach, ale môže sa prejavovať v ich správaní. Môžete si všimnúť, že sú iné, ako ste ich poznali predtým – nedokážu sa dobre sústrediť, sú podráždenejšie alebo nahnevané, vyžadujú si väčšiu pozornosť, majú ťažkosti so spánkom alebo jedením, sú unavené a pod. Môže sa stať, že tieto deti prejavujú svoje emócie prostredníctvom telesných príznakov a objavia sa zdravotné ťažkosti (bolesti hlavy, brucha a pod.). U druhostupňových detí a stredoškolákoch sa skôr objavuje depresivita spôsobená pocitmi osamelosti a nespokojnosťou so životom. V ich veku je dôležité hľadanie vlastnej identity, snažia sa zapadnúť a byť prijímaní ľuďmi, ktorí sú pre nich dôležití, väčšinou rovesníci a kamaráti. V súčasnej situácii je táto ich potreba sťažená. Úlohou rodičov je byť vnímaví na ich potreby a pomôcť im prekonať aktuálne ťažkosti. Už sme si povedali, čo môžete u vašich detí spozorovať a s čím sa môžu v súčasnosti trápiť. Pravdepodobne sa pýtate, ako im v tom môžete pomôcť a čo môžete pre ne urobiť. Ponúkam pár rád, ktoré môžu byť pre vás oporou alebo návodom:
Starajte sa o seba. V náročných situáciách sa deti spoliehajú na svojich rodičov, opatrovníkov a autority. Potrebujú sa o vás oprieť a mať vo vás bezpečné miesto, v ktorom nájdu porozumenie, povzbudenie, útechu, prijatie, dôveru. Neznamená to, že musíte byť neustále dobre naladení a zvládať svoje problémy na sto percent. Je normálne mať zlé dni. Dôležité je, že sa snažíte byť tu pre nich. A aby bolo zlých dní čo najmenej, je dôležité, aby ste sa starali o svoje duševné zdravie, budovali si svoju duševnú imunitu, o ktorej som písala v minulom článku.
Vysvetlite deťom, že je prirodzené cítiť sa vystrašene a mať obavy. Samozrejme, netýka sa to len týchto emócií, ale všetkých, ktoré vaše deti prežívajú. Vysvetlite im, že ich pocity sú normálne. Zároveň nepopierajte to, ako sa cítite vy. Potláčaním emócií sa dostanete do nepohody, ktoré vaše deti vycítia. Vysvetlite vašim deťom, že aj dospelí reagujú emocionálne na nečakané udalosti a že všetky tieto reakcie sú normálne a zvládnuteľné.
Počúvajte. Dovoľte vašim deťom, aby vám porozprávali o sebe, o svojom dni. Nehovorte im vety ako „viem, ako sa cítiš“. Môžete to tušiť a môžete mať pravdu, avšak pre deti je dôležité, aby sa mohli slobodne vyjadriť. Podobné vety stoja v ceste tomu, aby deti ukázali emócie. Buďte pri nich prítomní a počúvajte aktívne. Prejavte im úprimný záujem, pýtajte sa. Zároveň aj vy budete vedieť, v akom emočnom stave sa vaše deti nachádzajú a ako im najlepšie pomôcť.
Hovorte deťom pravdu primerane ich veku. Používajte slová a vety, ktoré sú vaše deti vzhľadom na ich vek schopné pochopiť. Netvárte sa, že sa nič nedeje a nebagatelizujte situáciu. Deti sú dobrými pozorovateľmi a všimnú si nezrovnalosti. Najmä u mladších detí nezdôrazňujte rozmery a dôsledky situácie. Ubezpečte ich, že máme opatrenia, ktoré nás chránia a snažia sa nám pomôcť zostať zdraví. So staršími deťmi diskutujte o tom, čo si myslia, odkiaľ čerpajú informácie, čo sami navrhujú. Poskytnite im dôveryhodné informácie.
Pomôžte im nájsť vlastné zdroje. Ukážte im, že je dôležité starať sa o svoju psychickú pohodu a ako sa to dá robiť. Napríklad aj tým, že ich zapojíte do aktivít, ktoré vám, ako rodičom, pomáhajú zvládať náročné situácie, pri ktorých sa cítite lepšie. Bude im to slúžiť ako vzor. Samozrejme platí, že vaše dieťa nemusí mať rado presne to isté, čo vy. Dajte mu priestor pre vlastnú realizáciu a hľadanie toho, čo má rado vaše dieťa. Pokiaľ je to možné, pokračujte v krúžkoch, ktoré vaše deti začali navštevovať ešte pred zatvorením škôl. Mnoho krúžkov a jazykových škôl sa presunuli do online priestoru. Spomeňte si na hry a aktivity, ktoré ste mali radi vy, keď ste boli deti.
Doprajte si spoločný čas, ale aj čas bez seba. Trávte spolu čas ako rodina, robte aktivity spoločne a zapojte ich do domácich povinností. Napríklad si spoločne navarte večeru alebo sa choďte spoločne prejsť do prírody. Tým dávate priestor pre budovanie vášho vzájomného vzťahu. Zároveň im doprajte čas a priestor, ktoré môžu využiť pre seba podľa svojich predstáv. Deti potrebujú zažívať situácie, v ktorých sa môžu slobodne realizovať a rozvíjať svoje schopnosti. Tým vznikne aj priestor pre oddych od seba navzájom a oddych podľa vašich vlastných predstáv.
Dodržujte denný režim. Domáce prostredie si deti spájajú s neformálnymi aktivitami ako oddych po škole, hrami, voľným časom a určitou mierou voľnosti a slobody. Naopak, školské prostredie si vyžaduje zvyk, rutinu, režim. Snažte sa stanoviť si a dodržiavať ako rodina denný režim. Využite rozvrhy, ktoré školy pre vyučovanie na diaľku vytvorili. Stanovte si čas vstávania a zaspávania, čas na jedlo, čas na školu a na oddych. Takto môžete pomôcť deťom udržať si rytmus každodenného vzdelávania a zároveň psychohygienu.
Majte aktívny záujem o učenie. Online prostredie nie je pre vaše deti žiadnou novinkou. V súčasnosti sa v ňom odohráva aj vyučovanie, s čím majú zatiaľ iba obmedzené skúsenosti. Zaujímajte sa o to, ako sa im darí, čo im vyhovuje a naopak, čo im prekáža, s čím si nevedia dať rady. Keď ich budete chcieť pochváliť, nepoužívajte všeobecné pochvaly, ale skúste uviesť, za čo konkrétne ich chválite. Poskytnite im priaznivé prostredie na učenie so všetkými materiálmi, ktoré sú potrebné na dokončenie úloh a pomôžte im nájsť vlastnú motiváciu k učeniu. Komunikujte s učiteľmi a pýtajte sa ich, ako sa vášmu dieťaťu darí, v čom by ste mu mohli pomôcť a vypýtajte si užitočné návrhy týkajúce sa procesu učenia.
Stanovte si čas na online a offline psychohygienu. Nezaškodí si s deťmi dohodnúť a kontrolovať čas, ktorý budú venovať online relaxu, t.j. tomu, čo ich zaujíma, nemá to vzdelávací charakter a odohráva sa v online priestore (hranie hier, chatovanie s priateľmi, sledovanie seriálov…) a čas, ktorý budú venovať aktivitám mimo online priestoru (cvičenie, pobyt v prírode, umelecké aktivity, domáce práce, spoločenské hry a pod.).
Zachovajte im sociálne kontakty. Pre deti v akomkoľvek veku je dôležité tráviť čas s rovesníkmi a kamarátmi. Čím sú deti staršie, tým je táto ich potreba výraznejšia. Snažte sa ich povzbudiť, aby si udržali intenzívny kontakt so svojimi spolužiakmi a priateľmi minimálne cez sociálne siete alebo telefonáty. Keď to budú opatrenia dovoľovať, vytvorte im možnosť stretnúť sa s nimi aj osobne. Na záver rada, ktorú považujem za najdôležitejšiu.
Vyzbrojte sa trpezlivosťou. Pre niektorých je súčasná situácia jednoduchšia, pre iných náročnejšia. Niektoré dni sú lepšie, iné horšie. Nevieme, ako dlho budú trvať opatrenia a kedy sa vrátime do života, ako ho poznáme z čias pred pandémiou. A pre prípad, že budete potrebovať poradiť, budete mať pocit, že je táto situácia pre vás príliš náročná alebo sa len budete chcieť porozprávať, ponúkam aj pár kontaktov, kde nájdete psychologickú pomoc, prípadne užitočné rady.
|
Kde môžete nájsť pomoc? • Krízová linka pomoci – 0800 500 333, krizovalinkapomoci.sk |
