Hrad Ľupča patrí k najzachovalejším hradom na Slovensku, pretože bol od svojho vzniku neustále využívaný. Patrí však k pamiatkovým objektom, kde sa nezachoval pôvodný inventár. Podrobným bádaním bola doložená asi len desiatka predmetov, ktoré ho zdobili. Momentálne sú ale deponované v iných múzeách a galériách na Slovensku a v zahraničí.
Ľupčiansky hrad, prostredníctvom aktivít Železiarní Podbrezová a. s., láka už dlhé roky do regiónu desaťtisíce turistov. Ide o najsilnejší subjekt v obci a v širšom okolí, ktorý sa aktívne podieľa na rozvoji cestovného ruchu. Cieľom projektu záchrany Oltára očisťovania Panny Márie (Spev Simeona) je záchrana kultúrneho dedičstva navrátením tohto originálneho predmetu na jeho pôvodné miesto, do hradnej kaplnky, po viac ako sto rokoch, ale aj zintenzívnenie spolupráce s miestnym zastupiteľstvom, ale i subjektmi a regionálnymi inštanciami na budovaní cestovného ruchu.
Projekt započali železiarne v roku 2017 objednávkou a financovaním reštaurátorského výskumu drevenej oltárnej architektúry retábula a oltárneho obrazu. Stredoslovenskému múzeu, ako správcovi oltára, sa podarilo v roku 2021 získať dotáciu na reštaurovanie z Fondu na podporu umenia. Zvyšnú sumu na dofinancovanie poskytla obec Slovenská Ľupča a miestny podnikateľský subjekt Grand Power s. r. o.
Vďaka viaczdrojovému financovaniu sa podarilo pokryť celkové náklady na reštaurovanie hradného oltára v hodnote viac ako 25-tisíc eur.
Zabudnutý v depozitoch
Drevený oltár z kaplnky na hrade Ľupča sa nachádza v kuratele Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Kto, ako a kedy vzal oltár z hradnej kaplnky a odovzdal ho pod ochranu tomuto múzeu, nie je známe. Mohlo sa tak stať až niekedy po roku 1929. Usudzujeme to podľa najmladšej známej fotografie oltára, ktorá vyšla v publikácii Emila Jurkovicha, vydanej v spomenutom roku. Podľa nej sa nachádzal ešte v hradnej kaplnke. Stredoslovenské múzeum ho v priestore svojich depozitov najprv dlhodobo skladovalo. Až 3. júla 1978 bol oltár definitívne administratívne zaevidovaný do zbierkového fondu múzea.
Latinský nápis napovedá
Podľa dendrochronologickej analýzy vznikla hradná kaplnka v roku 1608 a vznik oltára dokladá ťažko čitateľný latinský nápis s datovaním na predele: „HOC ALTERE AEDICATUM EST IN HONOREM PURIFICATIONIS B:VIR:m ANNO 1692.“ V preklade to znamená: „Tento oltár bol vyhotovený na počesť Očisťovania Preblahoslavenej Panny Márie roku 1692.“
Drevená časť konštrukcie oltára bola vyrobená z jedlí odpílených medzi rokmi 1671 až 1678, no objednávateľa ani zhotoviteľa nepoznáme. Vieme iba, že v tom období bol hrad Ľupča v správe Dvorskej komory vo Viedni, ktorá jeho riadením poverila Banskú komoru v Banskej Bystrici. Tá však do hradu veľmi neinvestovala, preto plnil iba hospodársku a správnu funkciu ľupčianskeho panstva.
Duchovný a umelecký prínos
Oltár bude unikátnou ukážkou barokových oltárov z druhej polovice 17. storočia. Tie súviseli s rekatolizačnými a protireformačnými snahami cirkví v Európe. Bude tak zaujímavý pre obidve náboženské konfesie.
Oltár nesie prvky z oboch vierovyznaní, čo výrazne ocenia katolíci i evanjelici. S projektom jeho záchrany je spojená výrazná propagácia, záujem miestnych a odbornej verejnosti.
Oltár môže byť v krátkej dobe súčasťou vzdelávacích aktivít, a to nielen pre študentov škôl zameraných na spoznávanie výtvarných technológií výstavby diel a vývoja výtvarných názorov. Veľký duchovný prínos s jeho opätovným inštalovaním môže širokej verejnosti priniesť aj možnosť vysvätenia kaplnky a organizovanie svadobných obradov.
Oltár je jedna z mála originálnych častí, ktoré sa z pôvodného historického vybavenia hradu zachovali. Považujeme ho za najvýznamnejší historický doklad hradu Ľupča, a po zreštaurovaní bude mimoriadnym lákadlom pre návštevníkov.
