Hoci sú rozhľadne a vyhliadkové veže na Slovensku v kurze, na Horehroní ich veľa nenájdeme. Obec Polomka je však výnimkou. Už z diaľky možno vidieť, ako sa nad dedinou vypína pomerne výrazná stavba, ktorá láka svojou polohou. Je jasné, že ak sem zavítate, vychutnáte si dokonalé výhľady na okolitú krajinu bez toho, aby ste museli šliapať na vysoké hory s veľkým prevýšením. Polomské očko sa nachádza na kopci Bučník, vo výške 906 metrov nad morom, priamo na vrchole lyžiarskeho svahu.
Mnohí z našich čitateľov rozhľadňu v Polomke už navštívili. Niektorí sem chodia pravidelne, no sú aj takí, ktorí na Bučníku nikdy neboli. Samotná veža bola dokončená len nedávno, konkrétne v roku 2018, čo prezrádza aj tabuľka na fasáde stavby.
Na Polomské očko sa môžete vybrať pešo hore svahom z parkoviska lyžiarskeho strediska. Čakajú vás dva kilometre a prevýšenie asi tristo metrov. Hoci sa zapotíte, určite to zvládnete. Za aký čas, to závisí od vašej fyzickej kondície. Cesta po zjazdovke ale nie je jediná. My rozhodne odporúčame absolvovať výstup k rozhľadni po náučnom chodníku Voľchovô, ktorý sa nachádza vedľa svahu. Jeho súčasťou sú informačné tabule. Tie vás prevedú históriou obce, pripomenú zvyky, život obyvateľov, ale napovedia viac aj o súčasnej faune a flóre.
Náučný chodník sa začína kúsok od parkoviska pri zjazdovke, kde je osadená prvá tabuľa. Následne sa vyberiete mierne doľava a pozvoľna budete stúpať. Chodník má dĺžku takmer deväť kilometrov a má sedem stanovíšť. Pri každom je drevená lavička, kde sa môžete vydýchať, oddýchnuť si alebo si vychutnať pokoj v lone prírody. Trasa je dobre značená, takže nemáte kam zablúdiť. Postupne sa dostanete až k samotnej rozhľadni. Stále je potrebné myslieť na stúpanie, čiže určite sa cestou hore zadýchate, ale nie je to nič, čo by turista s aspoň priemernou kondičkou nezvládol. Ak máte menšie dieťa, myslite radšej na nosič. Kočíkom sa hore určite nedostanete.
Dokonalé výhľady
Keď dorazíte na vrchol kopca, pred vami stojí mohutná rozhľadňa. Má tridsať metrov a pôsobí dominantne. Zaiste vás potešia pekné výhľady, no tie najkrajšie sú, samozrejme, z vrcholu veže. Aby ste sa ale dostali až hore, musíte zvládnuť 142 kovových schodov. Nám cestu spríjemňoval hvízdajúci vietor, ktorý ladil tóny cez okienka stavby. Odmena po výstupe však stojí za to. Čakajú vás kruhové výhľady, vášmu oku neuniknú štíty Nízkych Tatier, ale i neďaleká Kráľova hoľa a ďalšie vrcholy či vrcholčeky našej krásnej krajiny. Ako na dlani máte aj samotnú Polomku, obklopenú prírodou. Pri dobrom počasí vidíte na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
Na vrchole máte možnosť prejsť okolo celej veže. Ak však máte strach z výšok, pripravte sa, že konštrukcia je kovová a stojíte na plošine, cez ktorú vidíte pod nohy na zem, čiže niektorým sa môže zatočiť hlava. Ale určite si zvyknete a návštevu nebudete ľutovať.
Na veži je aj ďalekohľad, vďaka ktorému si môžete priblížiť zaujímavé miesta. Určite oceníte, že jeho používanie je bezplatné. Vidieť náš kraj ako na dlani je rozhodne zážitkom.
Miesto na oddych
Po čase strávenom na Polomskom očku sme zišli z veže dole. Vedľa rozhľadne je vybudovaný prístrešok s posedením, kde si môžete oddýchnuť a stráviť príjemné chvíle aj s deťmi. Po absolvovaní výstupu na Bučník máte na výber. Buď sa vrátite tou istou trasou naspäť na parkovisko alebo budete pokračovať po náučnom chodníku až na jeho koniec. My sme zvolili druhú možnosť. Ak máte čas a chuť, určite sa vyberte ďalej aj vy.
Nečaká vás už žiadne výrazné stúpanie, skôr ide o ľahkú prechádzku v peknom prostredí, pričom ste na lúkach aj v lese. Pri piatej informačnej tabuli je nutné prudko odbočiť vľavo. Čaká vás pomerne dlhé klesanie, pričom sa dostanete až na asfaltovú cestu. Odbočíte doprava, a po necelých piatich minútach sa dostanete až k neveľkému ohradenému rybníku, kde je taktiež osadená tabuľa. Následne sa vrátite dole Voľchovým, a po asfaltovej ceste prídete až na parkovisko, kde ste výlet začínali. Len pre úplnosť informácií, parkovanie je zadarmo.
Zvedavý zajac
Náučný chodník Voľchovô, ktorého dominantou je vyhliadková veža Polomské očko, určite stojí za návštevu. Hoci od začiatku trasy až po vežu musíte vynaložiť istú dávku námahy, cestu bez problémov zvládnete. Nás prekvapilo, že hoci bola nedeľa popoludní a vonku vládlo príjemné počasie, nestretli sme takmer nikoho. Prišiel nás pozrieť iba zvedavý poľný zajac, ktorý sa k nám priblížil na pár metrov. Niekoľko sekúnd si nás obzeral a stratil sa v kríkoch. Sviatočný deň využila na prechádzku aj mladá rodinka, ktorá to však „zobrala“ z opačnej strany. Oveľa viac ľudí bolo už po zostupe na asfaltke smerom k rybníku, kde sme stretávali najmä cyklistov.
Možnosť občerstvenia
Po túre vám dobre padne občerstvenie. Kúsok od parkoviska sa nachádza penzión s reštauráciou, čiže domov určite hladní neodídete. Na záver príjemne strávenej nedele sme sa ešte pristavili pri pomníku, ktorý sa nachádza na železničnom priecestí pri vstupe do obce. Pripomína zrážku vlaku s autobusom v roku 2009. Pri nehode vtedy zahynulo dvanásť cestujúcich z autobusu a mnohí ďalší utrpeli zranenia. Väčšina obetí pochádzala z okresu Bánovce nad Bebravou, ktorí smerovali na lyžovačku práve do strediska v Polomke. Do cieľa však nedorazili, aj keď boli len pár metrov od neho…
Hoci sa záver výletu niesol v znamení spomienok na smutnú udalosť, návštevu obce Polomka sme si dosýta užili. Pretože čas strávený v prírode je liekom. A ako povedal Vincent van Gogh, slávny holandský maliar, ak skutočne milujete prírodu, všade nájdete krásu.
