Nechýbajú na žiadnom domácom futbalovom zápase. Počas sezóny neraz cestujú i na štadióny súperov. Na tribúnach fandia deväťdesiat minút, ba aj viac. Členovia fanklubu FK Železiarne Podbrezová vytvárajú v hľadisku atmosféru, ktorá ženie hráčov za víťazstvom. Pri zrode zoskupenia najvernejších stáli traja kamaráti – Tomáš Birka, Ľuboš Budovec a Michal Náther.
Futbal v Podbrezovej má dlhú históriu. Ale najväčšiu slávu prežíva v poslednom desaťročí. Etabloval sa medzi slovenskou elitou a hoci prvý tím niekoľko sezón pôsobil aj v druhej lige, vždy mal status profesionálneho mužstva. V súčasnosti patrí medzi širšiu slovenskú špičku a aj keď ide o klub z dediny, súperi majú pred ním rešpekt. Aj vďaka nastavenej filozofii sa o ňom odborníci vyjadrujú zväčša v superlatívoch. No súčasťou podbrezovského futbalu je aj neveľká skupinka najvernejších priaznivcov – od minulého roka nesúca názov Železiar Fans.
„Na futbal chodíme od detstva. Náš fanklub začal písať históriu v roku 2014, odkedy sme sa aj s ďalšími stretávali na zápasoch Podbrezovej. Ja s Ľubošom sme začali uvažovať, či by nebolo fajn založiť fanklub, aby sme chlapcov ešte viac podporili a bolo nás i počuť. Slovo dalo slovo a dnes je to desať rokov, čo sa pravidelne schádzame v hľadisku,“ povedal T. Birka, jeden zo zakladateľov a dnes predseda Železiar Fans.
Skupina najvernejších sa postupne rozrastala, pridali sa ďalší členovia, vrátane Michala Náthera. „Zohnali sme prvý bubon, ktorý máme dodnes. Musíme na ňom často meniť blanu, pretože počas zápasov je v neustálej permanencii. A koľko sme opotrebovali paličiek? To už ani nerátame,“ smeje sa Michal.
Historický postup
Fanklub tvorilo čoraz viac priaznivcov a darilo sa aj futbalistom. V sezóne 2013/2014 postúpili železiari premiérovo do najvyššej súťaže. „Vtedy nastal zlom, ľudia sa tešili a chodili na zápasy Podbrezovej v hojnom počte. Organizovali sme viacero výjazdov a dovolím si tvrdiť, že išlo o veľký športový boom,“ vrátil sa v spomienkach niekoľko rokov späť Tomáš.
Trojica kamarátov s nostalgiou spomína na časy, kedy Podbrezová ako nováčik vstúpila do vtedajšej Fortuna ligy. „Prvý duel medzi elitou sme odohrali na Pasienkoch so Slovanom Bratislava, čo bol pre nás veľký sviatok a všimli si nás i celoštátne médiá. Po stretnutí sme robili rozhovory. Každý nás vtedy chválil za slušné a celozápasové povzbudzovanie. Boli to pekné časy. Ale najviac v nás rezonuje premiérová výhra. Zdolali sme rivala z Banskej Bystrice, o to bola naša radosť väčšia,“ loví v pamäti Michal.
Spolupráca s vedením
Za dekádu činnosti fanklubu zažili jeho členovia mnoho pamätných zápasov. V hlavách majú zážitky, ktoré sú zväčša príjemné. Spomínajú na zaplnený štadión, krátkodobé sťahovanie do Brezna, počas rekonštrukcie Zelpo arény, ale i víťazstvá nad Slovanom, Trnavou či nešťastné zápasy s Ružomberkom o pohárovú Európu.
„Ruža nám príliš nesedí. Dvakrát sme s ňou vypadli v boji o európske súťaže. Naposledy minulý rok na rozmočenom teréne. Na tieto duely veru neradi spomíname,“ zhodli sa členovia fanklubu a vyzdvihli dlhodobo korektné vzťahy s naším klubom. „Spolupráca so súčasným vedením je na výbornej úrovni. Klub nás podporuje a máme v ňom oporu.“
Derby s Duklou
Najvernejší členovia nemali nikdy väčšie problémy s inými fanúšikmi. Futbalová verejnosť pod Tatrami vníma železiarov pozitívne a radí ich medzi priateľské tábory.
„Samozrejme, slovné prekáračky sa občas vyskytnú, najmä pri stretnutiach s Duklou Banská Bystrica. Predsa len, je to najväčší rival, ale určite medzi nami nie je žiadna nevraživosť. Ani nás nikto nikdy nechcel biť. Našimi členmi sú ženy a deti, sme rodinný klub a nie chuligáni,“ pokračujú zakladatelia a jednohlasne dodávajú: „Za najväčšie zápasy považujeme práve tie s Duklou. Keď nad ňou vyhráme, ľahšie sa prenesieme cez prehry s inými súpermi. Avšak, každé víťazstvo poteší. No nie je to len o nás, ale o všetkých, ktorí medzi nás zavítajú a chlapcov podporia.“
Chlapi hrdo hovoria, že lásku k futbalu vštepujú i svojím deťom, ktoré pravidelne vodia na zápasy. „Sme malý klub z dediny, ale hráme pekný futbal. Momentálne najkrajší, aký sa u nás hral. Atraktívny a útočný herný prejav oceňuje aj futbalová verejnosť. Futbal v Podbrezovej si zaslúži našu podporu a keďže fandíme roky, vieme porovnať ako to bolo v minulosti a ako je teraz. Čo by dali iné dediny či mestá za to, aby sa u nich hrávala najvyššia súťaž,“ kladie si rečnícku otázku M. Náther.
Futbal bol sviatok
A práve nedostatok divákov na našom štadióne trápi nielen vedenie FK Železiarne Podbrezová, ale aj členov fanklubu.
„Je to celoslovenský problém. Aj Žilina a Trenčín hrajú pekný futbal a tribúny zívajú prázdnotou. Pritom ide o krajské mestá. Ľudia sú pohodlní, radšej si pozrú zápas doma. Nehovoriac o počasí, keďže na Slovensku hráme i počas zimných mesiacov. Uvedomujeme si, že v dnešnej dobe to už bez televízie nejde, ale skutočnú atmosféru zažije človek iba na štadióne. V minulosti ľudia nehľadali výhovorky, prečo neprísť na futbal. Dnes je situácia, bohužiaľ, iná,“ porovnal Ľ. Budovec.
Jedným z riešení ako zlepšiť situáciu na tribúnach je podľa zakladateľov podbrezovského fanklubu oslovovať deti zo škôl. Počas jesennej časti sme aj v Zelpo aréne videli školákov z rôznych obcí a miest ako ženú Podbrezovú za víťazstvom.
„V minulosti istý čas fungovala Futbalmania, pod záštitou Únie ligových klubov. Chodilo sa po základných školách, žiaci sa stretávali s futbalistami, diskutovali, raz do roka bol na štadióne deň otvorených dverí. Láska k futbalu sa deťom vštepovala už odmalička a budoval sa klubizmus, keďže decká boli priamo prítomné v hľadisku na domácich dueloch. V rukách pritom držali vlajky, transparenty a povzbudzovali, dokonca mali vyhradený sektor. Bolo by fajn, keby sa v tom opäť pokračovalo,“ povedal Ľ. Budovec, ktorý bol v tom čase koordinátorom projektu v FK Železiarne Podbrezová, spolu s Patrikom Müllerom.
Nové bundy i tričká
Železiar Fans má v súčasnosti približne dvadsať členov. V minulom roku sa do jeho radov pridala partia z Nitry, ktorá pravidelne prichádza aj do našej Zelpo arény. „V uplynulej sezóne sme boli na výjazde v Zlatých Moravciach. Prišla k nám skupinka fanúšikov, že sa im páči naša hra a že nám veľmi fandia. Dali sme sa do reči a vybudovali si vzájomné priateľstvo. Chodia totiž pravidelne na Horehronie na chalupu a keď sú tu, nevynechajú žiaden zápas železiarov. Naučili nás nové chorály a sme radi, že sú medzi nami,“ povedal M. Náther a ostatní kolegovia ho doplnili: „Snažíme sa napredovať. Dali sme si ušiť tričká, vlastné mikiny, bundy a vyrobili sme i novú zástavu s naším logom. Na sociálnej sieti vznikla skupina Železiar Fans, kde pravidelne informujeme o novinkách. V aktivitách chceme určite pokračovať. Hoci nás je málo, máme spoločný účet, kde prispievame, aby sme mali všetko potrebné k fandeniu. Radi by sme sa rozšírili, preto pozývame medzi nás každého. Vládne u nás priateľská atmosféra, máme výborný vzťah s vedením, trénermi i hráčmi. Všetci sa poznáme a na zápasoch je to veľká zábava. Už teraz sa nevieme dočkať jarnej časti a v mene fanklubu všetkých pozývame na napínavé súboje o prvú šestku. Veríme, že v nej nebudeme chýbať.“
Vybavujú voľno
Tomáša, Ľuboša i Michala môžeme právom nazvať skalní fanúšikovia. Sami však prízvukujú, že bez ostatných členov fanklubu by nezmohli nič a na futbale by bola komorná atmosféra. Fandenie je o partii a tá podbrezovská je skutočne súdržná. Všetci traja zakladatelia navyše pracujú v Železiarňach Podbrezová a keď hrajú ich miláčikovia doma, berú si voľno, vymieňajú zmeny – jednoducho, robia všetko preto, aby videli zápas na vlastné oči.
„Tomáš je na každom domácom stretnutí, za čo ho musíme pochváliť. Boli by sme radi, keby nás bolo viac a atmosféra bola ešte lepšia. Máme najnižšie vstupné v Niké lige a predvádzaná hra je dokonalou reklamou nielen pre Podbrezovú, ale pre celé Horehronie. Futbal máme v srdci a železiarom budeme fandiť vždy. Sme radi, že máme v regióne takýto klub, za čo patrí vďaka majiteľom i vedeniu. Verím, že nás čaká ešte mnoho krásnych sezón,“ nechali sa počuť najvernejší.
A čo si momentálne najviac želajú?
„Jednoznačne účasť Podbrezovej v pohárovej Európe. V roku 2004 postúpili dorastenci do prvej ligy. V roku 2014 sme sa prvýkrát prebojovali do najvyššej súťaže. V tomto roku 2024 by sme si radi zahrali európsku súťaž, aby sme dodržali peknú tradíciu, že každých desať rokov pribudne nejaký veľký úspech. Môžeme sľúbiť, že ak sa nám podarí ísť do predkola niektorej z európskych súťaží, vydáme zo seba všetko a určite vycestujeme za hráčmi aj na pôdu súpera,“ uzavreli.
