Do Podbrezovej ste prišli z Třinca, kde ste pôsobili ako asistent trénera v druhej najvyššej českej futbalovej lige. Môžete sa nám na úvod bližšie predstaviť?
– Som odchovanec MŠK Žilina, potom som hral v rôznych kluboch. Na vojne to bola Dukla Trenčín, neskôr DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, České Budejovice, ŽP Šport Podbrezová a kariéru ako hráč som zakončil v Poľsku, v tretej lige. Potom som plynule prešiel na trénerskú pozíciu v tom klube. Tam som pôsobil od roku 2011 do roku 2013, kedy som prijal ponuku do štruktúr MŠK Žilina, kde som pôsobil päť rokov. Odtiaľ som šiel v lete do Třinca a teraz prišla ponuka z Podbrezovej, takže som neváhal a som tu.
Určite vašim hlavným cieľom momentálne bude záchrana vo Fortuna lige. Aké ďalšie ciele a ambície máte do budúcnosti s mužstvom FK Železiarne Podbrezová?
– Chceli by sme zastabilizovať káder, v prvom rade samozrejme zachrániť súťaž a vyhnúť sa bojom o záchranu. A trochu zmeniť systém hry, mení sa trochu aj filozofia klubu, kedy budú dostávať priestor mladší hráči a budeme pracovať na ich rozvoji.
V Podbrezovej ste ako hráč pôsobili päť mesiacov v roku 2006, keď ste tu boli na hosťovaní z Dukly Banská Bystrica. Ako si spomínate na toto obdobie?
– Tak mám veľmi príjemné spomienky na toto obdobie, bolo to pod trénerom Jánošom. Niektorí ľudia sú dokonca dodnes tu, napr. masér Jožko Chovanec, takisto hrával tu vtedy už Mišo Breznanik. V tej ére tu bol v tom čase rovnako aj Ďuro Kucka. Podbrezová pre mňa teda nie je úplne neznáme prostredie, akurát vtedy tu ešte nebola umelá tráva, to je asi jediný rozdiel.
