Tri dni pred vypuknutím Slovenského národného povstania opustilo nemecké vedenie podbrezovský závod. Zamestnanci, po vyhlásení SNP 29. augusta 1944, po stovkách vstupovali do radov slovenskej povstaleckej armády a k partizánom. Železiarne prispôsobili finálnu výrobu a dodávali potrebný zbrojný materiál povstaleckej armáde.
V závodnom hoteli sa 15. októbra uskutočnila Podbrezovská konferencia, na ktorej zástupcovia odborových zväzov a asociácií utvorili jednotné Revolučné odborové hnutie (v deväťdesiatych rokoch opäť rozčlenené na rôzne zväzy a asociácie).
Vojnové operácie v roku 1945 trvali v okolí Podbrezovej a v priestoroch závodu sedem týždňov. Zanechali veľké stopy a škody nielen v železiarňach, ale aj v osade Podbrezová a jej okolí. Všetky železničné mosty boli zničené, budovy zdemolované, vyhorené, výrobné prevádzkarne poškodené. Chýbala dodávka elektrickej energie, pitnej vody, ale aj spojenie so svetom. Zničené boli telefónne, aj telegrafné vedenia, vytrhané podvaly zo železničného zvršku spôsobili prerušenie železničnej dopravy.
Škody predstavovali 224 420 048 korún československých, no nevyčísliteľné boli straty na životoch. Na fronte 2. svetovej vojny a v SNP padlo deväťdesiatsedem zamestnancov z radov robotníkov i úradníkov.
Česť ich pamiatke
