Je menej formálnou spoločenskou udalosťou ako klasický banket. Ide o spoločenskú udalosť – tzv. prijatie, ktoré otvára hostiteľ a on víta aj hostí.
Nevyžaduje si zvláštny aranžmán, ľudia sa na recepcii voľne pohybujú a nadväzujú spoločenské kontakty. Môže sa konať večer, poobede a dokonca aj doobeda. S časom jej konania súvisí aj naše oblečenie. Prebieha v stoji a len veľmi výnimočne sa objaví zopár stoličiek alebo kresiel. Väčšinou sú rozmiestnené vysoké stolíky, pri ktorých sa konzumuje. V prípade, že sa recepcia uskutoční na obed alebo večer, môžeme počítať s „rautom“. Ak sa prijatie koná poobede, bude v ponuke len studené občerstvenie.
Na obednú alebo poobednú recepciu si oblečieme vychádzkový oblek a krátke šaty. Večer tmavý oblek a krátke šaty. Na výnimočnú recepciu, napríklad na veľvyslanectve, by sa mohol na pozvánke objaviť predpis „Black tie“, teda smoking.
Výhodou tejto spoločenskej udalosti je voľnosť. Môžeme prísť aj 15 minút neskôr a odísť v podstate kedykoľvek (nie však po 30 minutách, hneď ako sa občerstvíme).
Ak ide o recepciu s osobnou udalosťou, narodeniny alebo získanie profesúry, prinesieme drobný darček. Žene vždy kvety. Do kvetov alebo daru priložíme vizitku a rukou písané blahoželanie.
Recepcia sa začína osobným privítaním hostiteľa, hneď pri vchode. My sa postavíme do radu, poďakujeme za pozvanie a predáme dar. Je veľmi nevhodné začať akýkoľvek rozhovor s hostiteľom hneď pri vchode. Ak nás hostiteľ nevíta pri vchode, hneď ho vyhľadáme a zvítame sa s ním. Pri vstupe na recepciu nám ponúknu pohár sektu, ktorý nikdy neodmietneme. Ak nám sekt nechutí, neskôr ho odložíme a vymeníme za náš obľúbený nápoj. Na začiatku prednesie príhovor hostiteľ, ktorý môže pripiť na počesť tejto akcie, alebo na počesť významného hosťa. Nie je nič nepríjemnejšie, ako mať pri prípitku prázdne ruky a stáť medzi hosťami, ktorí si štrngajú pohárom sektu. K nápojom si berieme aj servítku, v ktorej držíme pohár, aby sme mali suché ruky a neotepľovali víno.
Na recepcii s kamarátmi netvoríme skupiny, máme sa držať pravidla „small talk“ – teda rozhovor nemá trvať viac ako 15 minút. Nikdy cielene neokupujeme významného hosťa celý večer. Témy rozhovorov by mali byť nekonfliktné a odľahčené. Hľadáme spoločné témy – šport, záľuby, udalosti, rodina, dovolenka, spoločné známosti, pracovné úspechy, atď. Vynechávame choroby, zdravotný stav, politickú situáciu, debaty o sexuálnej orientácii, dvojzmyselné vtipy, narážky, majetkové a finančné záležitosti.
Rozhovor začíname odovzdaním vizitky a to aj tým, s ktorými sme sa už kedysi stretli, ak nemáme istotu, že si pamätajú naše meno. Účastník recepcie môže osloviť kohokoľvek, ak to urobí zdvorilo a taktne. O tom vlastne recepcia je, aby ľudia nadväzovali kontakty a zoznamovali sa. Preto môžeme osloviť aj staršiu a významnejšiu osobu. Ak máme záujem s niekým nadviazať kontakt a on práve hovorí s inou osobou, priblížime sa na dohľad a pri očnom kontakte dáme najavo záujem o rozhovor s ním. Obvykle dotyčný preruší rozhovor a obráti sa k nám. Predstavíme sa a povieme, prečo sa chceme zoznámiť. Pri konverzácii rešpektujeme osobnú zónu hostí. Nepribližujeme sa bližšie ako na 70 centimetrov, optimálna vzdialenosť, tzv. diskrétna zóna, je meter. Ak niekto pred nami ustúpil o krok späť, znamená to, že sme vstúpili do jeho osobnej zóny. Nikoho sa nedotýkame.
Koľko jesť a piť na recepcii
K „rautovému“ stolu – stolu s občerstvením nepristupujeme skôr, ako večer otvorí hostiteľ. Hlavný hosť s hostiteľom prichádzajú k stolom síce ako poslední, ale ako prví musia pristúpiť k stolom a otvoriť bufet. Dovtedy sú pokrmy nedotknuteľné.
Hostiteľ by mal povedať krátky príhovor, pripiť na zdravie a ponúknuť hostí ku konzumácii. Sám by mal začať aspoň symbolicky jesť. Na jedlo sa nevrháme, radšej chvíľu počkáme a potom si pokojne a dôstojne naberieme malé množstvo jedla, aby to nepôsobilo, že sme sa prišli na recepciu najesť. Volíme len také pokrmy, ktoré vieme zjesť len vidličkou. Potom môžeme jednou rukou držať tanier, druhou vidličku a popri tom aj konverzovať. Jeme opatrne, nedávame si veľké sústo do úst. Ak sa obávame nejakej nehody, či už pri nakladaní jedla alebo pri samotnej konzumácii, volíme radšej takzvané bezpečné jedlá. Teda jedlá, ktorými nemôžeme zamazať seba a nedaj bože, suseda. Vyvarujeme sa výrazných chutí ako je cesnak, ryby alebo cibuľa. Po každom súste si dôkladne utierame ústa .
Najbežnejším občerstvením sú „jednohubky“. Obsluha ich ponúka na podnose v stoji. Vyberáme si také jednohubky, ktoré vieme bezpečne uchopiť a zjesť. Ak je chuťovka so špáradlom, potom ho uchopíme a celú porciu vložíme do úst. Utrieme si ústa a špáradlo odložíme na tanierik, ktorý drží obsluha. Chuťovku bez špáradla uchopíme medzi prsty a vložíme do úst, to všetko však za predpokladu, že máme obrúsok.
Samozrejmosťou takejto akcie je alkohol, preto treba vedieť, kedy odísť. Ak sme už veselí, vtipní a myslíme si, že ešte jeden pohárik to vylepší, je najvyšší čas odísť.
Z recepcie odchádzame v momente, keď akciu opustili už dve tretiny hostí. Nelúčime sa so všetkými, ale len s poslednými hosťami, s ktorými sme boli v kontakte a hostiteľom. Pri odchode zvykne hostiteľ darovať ženám kvety a mužom nejakú pozornosť.
