Dlhá vývojová cesta dnešného človeka začala na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe približne pred 75 miliónmi rokov. Tak ako každý živočích, aj človek počas vekov prechádzal zložitými premenami. Môžeme hovoriť o dvoch etapách premien – hominizácia (poľudšťovanie) a sapientácia (zmúdrenie).
Hlavnými prejavmi hominizácie je zmena stavby tela. Vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy, zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu, splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky a zmeny v tvare chrupu. Do tohto obdobia môžeme zaradiť ramapiteka, australopiteka a aj rod človeka, konkrétne človeka zručného a človeka vzpriameného.
Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina týchto zmien sa týka samotnej lebky a mozgu, ale viditeľné boli aj zmeny končatín, chrbtice a panvy. Najdôležitejšie z nich sú rozvoj mozgových pologúľ a ich kôry, zvýšenie čela, skrátenie zubných oblúkov, zmenšenie nadočnicového valu a dokonalé vzpriamenie tela. Do tejto etapy evolúcie patrí rod človek, konkrétne človek rozumný, ktorý sa delí na človeka neandertálskeho a človeka rozumného dnešného.
Akí sme starí?
Najstaršie nálezy človeka rozumného dnešného majú vek až 34 tisíc rokov. Vedci určili vek na základe pozostatkov, ktoré objavili a zistili, že telesná stavba sa od dnešných ľudí prakticky vôbec nelíši. O ich zručnosti svedčia nástenné maľby a plastiky z kostí a mamutích klov. V minulosti sa človek rozumný dnešný živil lovom, ale aj rastlinnou potravou, staval si obydlia či zhotovoval odev.
Ako bude evolúcia pokračovať ďalej?
Evolúcia je proces, ktorý nevieme zastaviť a „beží“ neustále. Môžeme ju skúmať jedine spätne. Napriek tomu, že civilizované ľudstvo ešte neexistuje tak dlho, aby sme badali extrémne zmeny, nejaké tu predsa len sú. Je to naša výška a veľkosť zubov. Ľudia pred pár stovkami rokov boli oveľa menší, ako dnes. To isté platí o našich zuboch. Je vedecky podložené, že dochádza k zmenšovaniu zubov, nakoľko stravu tepelne upravujeme a je ľahšie stráviteľná.
Väčšia hlava
Rozvoj mozgu kráča ruka v ruke s našou výživou. Existuje predpoklad, že v budúcnosti bude náš mozog ešte väčší, ako je dnes a tým pádom sa zväčší aj naša hlava. Takýto príklad už raz v minulosti bol, kedy mozog australopiteka je porovnateľne menší, než mozog dnešného človeka. Tvar hlavy bol upravený tiež.
Čo je pre nás zbytočné?
Zuby múdrosti
Kedysi slúžili na mechanické spracovanie potravy, no v dnešnej dobe, keď je strava ľahšie stráviteľná, sa stávajú takmer zbytočnými. Osmičky, alebo takzvané zuby múdrosti, nám častokrát spôsobujú problémy a väčšina ľudí si ich dá radšej odstrániť. Pozoruhodné a zároveň aj vedecky dokázané je, že niektorým ľuďom osmičky ani nenarastú – nielenže sa „neprerežú“, ale nie sú ani v zubnom oblúku.
Appendix
V súčasnosti je slepé črevo v našom tele úplne zbytočné, pretože sa v našej strave nenachádza vysoká hladina celulózy. Produkuje enzýmy, ktoré umožňujú rozklad celulózy, takže väčšie využitie má pri bylinožravcoch. Dnes slúži ako zásobáreň telu prospešných baktérií, ktoré zlepšujú tráviaci systém. Tie si však telo vie vytvoriť aj inde.
Malíček na nohe
Najmenší prst na nohe nemá so vzpriamenou polohou tela a dvojnohou chôdzou žiadny súvis. Kedysi našim predkom napomáhal pri šplhaní, keď ešte žili na stromoch. Časom svoju funkciu stratil a dokonca sa zdá, že je niekedy na príťaž – každý azda vie, aká bolesť je zakopnúť ním o nejaký predmet. Zatiaľ však neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdila jeho postupné zmenšovanie.
Ochlpenie
Odjakživa nás chránilo hlavne pred slnkom či zimou a zároveň chránilo kožu pred patogénmi. Postupným zaodievaním sa pomaly strácalo na význame, no nezmizlo úplne. Jeho hlavnou funkciou stále ostala ochrana kože pred patogénmi. Vlasy na našej hlave sú zase kvôli tomu, pretože z hlavy uniká najväčší podiel tepla z nášho tela.
Vomeronazálny (Jacobsonov) orgán
Aj v našom čuchovom systéme sa nachádza evolučný pozostatok. Vomeronazálny alebo Jacobsonov orgán majú okrem ľudí aj iné cicavce, obojživelníky a plazy, no my ho na rozdiel od ostatných živočíchov už nemáme funkčný. Zvieratá vďaka tomuto orgánu dokážu detegovať feromóny, no my túto činnosť už nevykonávame. Existuje predpoklad, že tým, že úplne nezanikol, môže v istom štádiu evolúcie svoju funkciu opäť nadobudnúť.
Kostrč
Pozostatok nášho chvosta sa evolučne stratil už u gibonov, ľudoopy žiadny chvost nemali.
Husia koža
Takzvaná husia koža sa u človeka prejavuje, keď mu je napríklad zima, alebo má strach, či naopak pociťuje radosť – koža reaguje na špecifickú situáciu. Kedysi bola spojená aj s agresiou, kedy v tom čase ešte veľké ochlpenie u našich predkov spôsobilo, že boli opticky väčší, napríklad pri stretoch s iným tvorom. Plnila akoby ochrannú úlohu. Toto dodnes platí u zvierat.
Existujú aj ďalšie „nadbytočné veci“ na našom tele, ako napríklad tretie viečko, ktoré kedysi viac chránilo oko, trojuholníkový sval na bruchu, ktorý pripomína pozostatok „vrecka“, či mandle, ktoré sú síce ochrannou líniou tela pri ochrane tráviaceho traktu pred patogénmi, známe sú skôr tým, že sú náchylné na infekcie a zápaly. Veľa ľudí ich má vyoperované a vieme žiť aj bez nich.
Evolúcia je ovplyvňovaná obrovským množstvom faktorov, medzi ktoré nepatrí len zmena klímy a proces adaptácie, ale veľkú časť zohrávajú aj výdobytky, vynálezy či liečivá. Kam sa evolúcia posunie má v značnej miere ľudstvo vo svojich rukách.
